„Ten, kto neuznáva Cirkev za svoju Matku,
nemôže uznávať Boha za svojho Otca.“
Podnietený týmto presvedčením, ktoré vyslovil už sv.Cyprián, sv. Augustín použil všetky sily pre posilnenie jednoty Cirkvi a záchranu neporušiteľnosti viery pred herézami.
Sv. Augustín šiel v ústrety potrebám Cirkvi, obetoval túžbu po utiahnutom živote a chcel, aby tak urobili aj jeho priatelia: „Neuprednostňujem svoj pokoj pred potrebami Cirkvi“, napísal svojim mníchom, ktorí žili na ostrove Capraia (list 48, 2).
Augustiniánske spoločenstvo slúži Cirkvi predovšetkým odovzdaním sa, ktoré je znakom jednoty, iniciátorom spoločenstva, majstrom zvnútornenia a kontemplácie. Prejavuje zvláštnu úctu a vernosť Cirkvi a jej pápežom. To bol tiež dôvod zvláštneho zásahu Apoštolskej Stolice do konštitúcie Rehole – podnecuje k vyučovaniu náboženstva v jednote s učením Cirkvi, kázaniu, vedeckým aktivitám a živej apoštolskej činnosti a podľa potreby k službe miestnej a všeobecnej Cirkvi.
