Augustiniáni

Dnes 20. novembra 2025 sv. otec Lev XIV. opäť milo prekvapil nás augustiniánov.

Po návšteve mestečka Assisi, kde sa bol najprv pomodliť pri hrobe sv. Františka, patróna Talianska, a následnom stretnutí s biskupmi Talianska na konci ich 81. plenárneho zasadania. Pri stretnutí biskupom adresoval krátky príhovor, v ktorom zdôraznil, že podobne ako pre sv. Františka, aj pre nás „Hľadieť na Ježiša je prvou úlohou, ku ktorej sme povolaní aj my. Dôvodov prečo sme tu je, naozaj, viera v Neho, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého. Tak, ako som vám už v júni povedal: v tomto čase potrebuje viac ako kedykoľvek predtým položiť Krista do centra a po ceste, ktorú naznačuje Evangelii gaudium, pomáhať ľuďom žiť osobný vzťah s Ním, tak aby sme odhaľovali radosť z evanjelia. V tomto tak roztrieštenom čase je potrebné navrátiť sa k základom našej viery, ku kerygme“ (pozn. prekl. k ohlasovaniu základného posolstva evanjelia). Zdôraznil taktiež, že byť cirkvou, ktorá stelesňuje Evanjelium a je odkazom na Božie kráľovstvo znamená:

ohlasovanie radostnej zvesti o spáse,
budovanie pokoja,
propagácia ľudskej dôstojnosti,
zachovať si pohľad vychádzajúci z kresťanskej antropológie.

Následne sa sv. otec presunul do ďalšieho malého toskánskeho mestečka Montefalko (tal. Montefalco) vzdialeného približne pol hodiny cesty autom z Assisi. Na tomto miesto nebol po prvýkrát. Už ako študent a neskôr ako generálny predstavený Rehole sv. Augustína sem zavítal, aby na tomto mieste strávil chvíle modlitby pri svätici a mystičke z prelomu 13. a 14. storočia, ktorá na tomto mieste žila a dnes je jej telo uložené v kostole nesúcom jej meno: sv. Klára z Montefalka. Po pracovnom stretnutí s talianskymi biskupmi teda nasledovalo bratské rodinné stretnutie v spoločenstve s klauzúrnymi sestrami augustiniánskej rodiny. Po rozhovore s hlavou katolíckej cirkvi, niekdajším generálnym predstaveným Robertom Francisom Prevostom OSA, sa sestry presunuli do kostola, v ktorom sv. otec odslúžil súkromnú sv. omšu.

Sestry ponúkli pápežovi jednoduchý obed s typickými receptami tradičnej umbrijskej kuchyne a rozlúčili sa s týmto mužom, ktorého predstavená kláštora Maria Cristina Daguati OSA označila ako „odzbrojeného a odzbrojujúceho človeka so zmierovateľskou osobnosťou“.

V rozhovore pre vatikánsky denník predstavená sr. Mária Cristina prezradila čo sv. otca Leva XIV. tak hlboko spája s touto sväticou, prečo sem chcel zavítať a pri jej hrobe sa osobne pomodliť: boli to niektoré dôležité udalosti v jeho rehoľnom živote (sľuby) a diakonské svätenie, ktoré prijal v Amerike práve v kostoloch zasvätených svätici z Umbrie, a aj samotný dátum jeho narodenia 14. septembra na sviatok Povýšenia svätého kríža odkazuje svojím názvom aj na túto svätú, ktorej sa dáva prívlastok sv. Klára od kríža z Montefalka.

Zo života sv. Kláry od kríža z Montefalka v skratke

Klára mala len 6 rokov keď prejavila svoju túžbu zasvätiť svoj život Kristovi v modlitbe a sebazáporoch podľa príkladu svojej staršej sestry Giovanni. Ako 23 ročnú si ju spolusestry zvolili za predstavenú a ona svojou húževnatosťou dala nový impulz tejto rehoľnej komunite, v ktorej sa žilo podľa Reguly sv. Augustína už od 10.6.1290. Klára nadefinovala nanovo spôsob spoločného života v kláštore určiac všetkým sestrám potrebu manuálnej práce, ale ponechajúc veľkú slobodu pre tie, ktoré inklinovali ku konteplatívnemu spôsobu života. Od ostatných sa odlišovala ako žena s osvieteným odhodlaním. K dverám kláštora prichádzalo mnoho chudobných a núdznych s prosbou a Klára bola vždy pripravená podať im niečo na zjedenie alebo slovo útechy. Pre učencov, kňazov a vyššie duchovenstvo bola múdrou radkyňou, schopnou čítať v srdciach iných a predvídať udalosti. To všetko napriek ťažkej skúške duchovnej vyprahnutosti, ktorá ju trápila 11 rokov. „Mám svojho Ježiša v mojom srdci,“ opakovala po tom, čo sa jej Kristus zjavil v kláštornej záhrade ako trpiaci pútnik a povedal jej: „Hľadám pevné miesto, kde by som mohol zasadiť kríž, a tu nachádzam to správne miesto.“ Tradícia hovorí, že Ježiš ako pútnik, jej podaroval svoju palicu a po jej zasadení z nej vyrástol strom, ktorému sa darí dodnes. Je to strom Melia Azedarach, pôvodom z Himalájí, alebo „strom svätej Kláry“, ktorého drevnaté semená sa už po stáročia používajú na výrobu ružencov. Klára zomrela 17. augusta 1308 a jej spolusestry sa rozhodli zachovať jej telo. Vybrali ale jej vnútorné orgány a v jej srdci boli objavené znaky Kristovho umučenia: „v podobe tvrdých šliach z mäsa, na jednej strane kríž, tri klince, špongia a trstenica; a na druhej strane stĺp, bič… a koruna… Vo vrecku so žlčou… boli tri okrúhle kamene, všetky rovnaké… ktoré pravdivo predstavovali Najsvätejšiu Trojicu.“ Klárina sláva svätosti sa rýchlo šírila a na jej príhovor sa udialo a bolo zdokumentovaných niekoľko zázrakov. Bola kanonizovaná pápežom Levom XIII. 8. decembra 1881.

V článku boli použité nasledujúce zdroje:

https://www.vaticannews.va/it/papa/news/2025-11/papa-santa-chiara-montefalco-croce-monache-agostiniane.html

https://www.chiesacattolica.it/assemblea-generale-il-discorso-di-papa-leone-ai-vescovi/

V deň sviatku Všetkých augustiniánskych svätých, ktorý naša Rehoľa sv. Augustína oslavuje každoročne 13. novembra, teda v deň narodenín sv. Augustína prijal sv. otec Lev XIV. naše sestry augustiniánky na súkromnej audiencii. Účastníčky stretnutia Federácie augustiniánskych kláštorov v Taliansku sa začiatkom týždňa stretli v Ríme, aby spoločne diskutovali na aktuálne témy a výzvy, ktoré dnešný moderný svet adresuje tomuto kontemplatívnemu spôsobu zasväteného života v Cirkvi.

Svätý otec hneď na úvod oslovil sestry s jemu vlastnou štipkou humoru, z čoho bolo cítiť jeho neustálu blízkosť a príslušnosť k augustiniánskej reholi a duchu odkazu sv. Augustína.

Ďalej vám ponúkame plné znenie príhovoru sv. otca Leva XIV.:

«V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Pokoj s vami!

Prajem dobrý deň, vitajte!

Neviem, či je to Prozreteľnosť, alebo náhoda, že sa stretávame práve dnes 13. novembra na sviatok Všetkých svätých Rehole sv. Augustína: je to pekný darček pre nás všetkých.

Som veľmi rád, že vás môžem stretnúť pri príležitosti tohto vášho stretnutia federácie kláštorov z Talianska. Pozdravujem novo zvolenú prezidentku so želaním všetkého dobrého a ďakujem tej doterajšej za prácu, ktorú vykonala.

Federácia augustiniánskych kláštorov v Taliansku združuje rozličné mníšske komunity, ktoré sú však tej istej charizmy a to je obzvlášť významné v tomto momente, v ktorom je celá Cirkev zapojená v prehlbovaní a rozvíjaní jednej zo svojich vlastných čŕt – synodalita. Pápež František nám pripomenul, ako je dôležité, pri nasledovaní Krista, kráčať spolu: jednotne naslúchať hlasu Ducha a „otočiť sa k tvári a k slovu toho druhého, stretnúť sa ako sebe-rovný „ty-ty“, nechať sa dotknúť otázkami bratov a sestier tak, aby rôznorodosť bola pre nás obohatením“ (pozn. prekl.: parafrázované z homílie pápeža Františka z 10.10.2021). Ide tu o vlastnú a prirodzenú hodnotu Božieho ľudu a o prorocké svedectvo lásky, ktoré sú dnes tak osožné vo svete, ktorý je v mnohých ohľadoch čoraz menej otvorený pre dialóg a zdieľanie.

V tomto zmysle by som chcel naznačiť niektoré z aspektov vašej kontemplatívnej prítomnosti a misie v Cirkvi, misie byť kontemplatívne v dnešnej Cirkvi.

Prvým z bodov je žiť zo a svedčiť o radosti zo spojenia s Kristom. Sv. Augustín nám zanechal mnoho veľmi pekných textov v tomto smere. Vo Vyznaniach hovorí o radosti, ktorá sa ponúka tým, ktorí slúžia Pánovi z čistej lásky (Vyznania 10, 22.32) a svoju myšlienku uzatvára takto: „Radosť je toto, užívať (dar života) pre teba, v tebe, vďaka tebe, a okrem tejto radosti už inej niet“. Plnosť radosti pre človeka, pre kresťana je v spojení s Pánom, v tejto intimite s nebeským ženíchom, ktorému vy, pre vaše povolanie, dávate celý život.

Vieme, že toto bola aj veľká túžba svätého biskupa z Hippo: sen, ktorého sa musel zriecť kvôli záväzkom pozostávajúcim zo služby biskupa. Prvé pozvanie, ktoré vám teda adresujem je, aby ste odovzdali všetko tejto nerozdeliteľnej láske v povolaní, aby ste objali s vášňou život v kláštore: liturgiu, modlitbu, ako spoločnú tak osobnú, adoráciu, meditáciu nad Božím slovom, vzájomnú pomoc v komunitnom živote. Toto vám daruje pokoj a útechu, a tým čo klopú na dvere vašich kláštorov odovzdá výrečnejší odkaz nádeje než tisícky slov.

Prichádzame takto k druhej dimenzii vašej prítomnosti v Cirkvi, ktorú chcem podštrknúť: svedectvo lásky. Podľa augustiniánskych ideálov ste povolané, a to hodnoverne podľa Reguly, v bratskom spoločenstve imitovať život prvotnej kresťanskej komunity (porov. Regula 1, 1-3). Takto hovorieval Doktor milosti (pozn. prekl.: sv. Augustín): „Nech vám Pán dopraje, aby ste plní živej túžby po duchovnej kráse s láskou dodržiavali všetko to, čo tu bolo napísané (porov. Sir 44, 6). Žite takým spôsobom, aby ste šírili ľúbeznú vôňu Krista, ktorý dáva život (porov. 2Kor 2, 15)“ (Regula 8, 1). Preto teda, aby ste vo svete šírili túto ľúbeznú vôňu Boha premáhajte samé seba v žití úprimnej lásky ako sestry, a noste vo svojom srdci, v skrytosti, každého muža a ženu tohto sveta a predkladajte ich Otcovi v modlitbe. Bez rozruchu buďte k sebe navzájom pozorné a ohľaduplné, a buďte vzorom starostlivosti pre všetkých, kdekoľvek to bude potrebné a okolnosti to dovolia. V spoločnosti, ktorá je tak veľmi orientovaná na vonkajší dojem a nezdráha sa vyhľadávať pódiá a aplauzy hoc aj na úkor ohľaduplnosti a úcty voči druhým, nech je vzor vašej tichej a skrytej lásky pomocou pri znovuobjavovaní hodnoty pravej každodennej diskrétnej lásky, ktorá chce vo svojej podstate vzájomné dobro a oslobodzuje z otroctva obáv o to, čo je viditeľné len navonok.

A treťou dôležitou témou, pri ktorej by som sa chcel pozastaviť je federácia (pozn. prekl.: spoločenstvo, spojenie v istej organizovanej forme). Už ctihodný pápež Pius XII. povzbudzoval k podpore tejto formy združovania v mníšskom živote „aby sa dosiahlo jednoduchšie a vhodnejšie rozdeľovanie úradov, ďalej dočasný no užitočný a často z rôznych dôvodov potrebný presun rehoľníčok z jedného kláštora do druhého, vzájomná ekonomická pomoc, koordinácia práce, ochrana spoločného zachovávania pravidiel a iné dôvody“ (porov. Apoštolská konštitúcia Sponsa Christi Ecclesia, 21. novembra 1950). Pápež František silne zdôraznil potrebu ísť týmto smerom aj v Apoštolskej konštitúcii Vultum Dei quaerere (porov. č. 30), po ktorej nasledovali presné implementačné pokyny v Inštrukcii Cor orans, aby „kláštory, ktoré zdieľajú tú istú charizmu, nezostali izolované, ale zachovávali ju vo vernosti a vzájomne si ponúkali bratskú pomoc, a žili nenahraditeľnú hodnotu spoločenstva“ (Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Inštrukcia Cor orans, 25. marca 2018, č. 86).

Toto všetko nasvedčuje, ako si Cirkev váži spomenuté formy vzájomnej spolupráce, a taktiež nevyhnutnosť, aby každý podporoval a konkrétne prežíval svoju príslušnosť Cirkvi, a pridŕžal sa navrhovaných iniciatív, jednak na národnej úrovni, no v prípade potreby sa otvoril konkrétnym možnostiam podpory, ako je napríklad začlenenie v istej organizácii. Je to náročná výzva, avšak nemožno z nej ustúpiť, a to aj keď bude potrebné urobiť ťažké rozhodnutia a obety, prekonávať pokušenia „byť sám sebe pánom“, čo sa môže občas vkrádať do našich domovov. Z toho budú zaiste plynúť rôzne dobrá pre vaše komunity v rôznych smeroch, a v neposlednom rade v tom základnom, ktorým je formácia. Pripomeňme to, čo hovorieval sv. Augustín: „To, po čom túžiš je krásne a nadovšetko hodné lásky […]. Nech ti táto horlivosť pomôže neodmietnuť príkaz, ale skôr ho prijať, lebo bez nej nemožno dosiahnuť to, čo je tak horlivo milované“ (Proti Faustovi, 22, 53).

Milované, ešte raz ďakujem za vašu prítomnosť a za vašu modlitbovú podporu, ktorú dávate celému Božiemu ľudu. Aj ja vám sľubujem, že budem myslieť v modlitbe a zo srdca vám žehnám. Ďakujem!»

Preložené z originálu:

https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/speeches/2025/november/documents/20251113-monasteri-agostiniani.html

V sobotu 18.10.2025, na sviatok sv. Lukáša evanjelistu, naši spolubratia Daniel Imrich OSA a Július Kunc OSA zložili svoje večné sľuby v Reholi sv. Augustína do rúk nášho provinciála p. Gabriela Pediciniho OSA. Zložením týchto sľubov sa stali plnohodnotnými členmi našej Talianskej augustiniánskej provincie, ktorej patrónom je sv. Mikuláš z Tolentína.

Na tejto slávnosti, ktorá sa konala v Kostole sv. Rity v Košiciach sa zúčastnili spolubratia a veriaci z rôznych častí sveta. Medzi pozvanými hosťami boli okrem iných aj náš provinciál p. Gabriele Pedicino OSA (Taliansko), p. Benjamin García Franco OSA (Mexiko, predstavený Medzinárodného augustiniánskeho kolégia sv. Moniky v Ríme a generálny radca), p. Enrique Martín Sanz OSA (Španielsko, majster profesov–študentov v Medzinárodnom kolégiu sv. Moniky v Ríme), p. Beniamin Kuczała OSA (Poľsko, provinciál Poľskej augustiniánskej provincie), p. Angelo Lemme (Taliansko, pôsobiaci v Česku, bývalý majster novicov v Brne). Prítomní boli ďalší naši spolubratia študenti a kňazi z Európy, Afriky, Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie.

Privítali sme u nás aj farníkov z farností našich spolubratov Daniela z Kapušian pri Prešove, ktorí prisšli so svojím pánom farárom ThLic. Petrom Kentošom, a z farnosti brata Júliusa zo Zemoplínskej Teplice na čele s pánom farárom Mgr. Igorom Čellárom. Medzi prítomnými nechýbali priatelia a známi našich spolubratov z Čiech a Poľska. Spoločne sme vytvorili spoločenstvo jedného srdca a jednej duše, ktoré prosilo Boha o požehnanie pre našich spolubratov. Hudobne nás doprevádzali naši zboristi na čele s organistom Jozefom Timuľákom a majsterkou zboru Alžbetkou Eötvös.

Slávnostnej sv. omši predsedal predstavený Kláštora sv. Augustína v Košiciach p. Pavol Benedik OSA, a homíliu predniesol provinciál p. Gabriele Pedicino OSA. Po homílii zložili do jeho rúk naši spolubratia svoje večné sľuby.

Naši spolubratia Daniel a Július sa po zložení večných sľubov vrátili späť do Talianska, kde aktuálne pôsobia. Brat Daniel v komunite v Tolentíne a brat Július pokračuje vo svojich teologických štúdiách v Ríme.

Obom prajeme hojnosť Božieho požehnania na ceste nasledovania Krista v reholi a veľa horlivosti a radosti v službe Bohu a ľuďom.

Z množstva fotografií si môžete pozrieť tie najvýstižnejšie.

.

Ponúkame vám aj zamyslenie z homílie, p. Gabrieleho Pedicino OSA:

„V noci Pán volá mladého Samuela. V našich nociach môže Pán prehovoriť k existencii každého z nás. Môže nás dokonca povolať k veľkému projektu, ktorý je úplne zasvätený uskutočňovaniu Božieho kráľovstva.

Dnes sme tu, aby sme slávili Eucharistiu a prijali slávnostné – večné – navždy – sľuby týchto dvoch bratov, Júliusa a Daniela. V ich nociach ich Pán povolal a ich povolanie sa stalo svetlom pre ich kroky. Nemusíme sa báť noci a ani skúšok, ale musíme si vedieť vybrať s kým ich budeme prekonávať. Samuel sa zveril kňazovi Helimu. Daniel a Július majú komunitu, majú Regulu nášho svätého otca Augustína.

A ty? S kým si sa rozhodol čeliť výzvam života? Nikto sa nezachráni sám. Potrebujeme príklady, potrebujeme učiteľov, potrebujeme priateľov, s ktorými môžeme objavovať Boží plán pre nás a prijať ho.

Preto dnes pozývam brata Daniela a brata Júliusa, aby v potvrdení krstu, t. j. zasväteného života, ktorý sa rozhodli definitívne prijať, pochovali svoje ja, aby urobili miesto pre nás. Nemusia zrušiť svoju osobnosť a jedinečnosť, naopak, musia žiariť ako dar pre Cirkev, ale na ceste spoločenstva. Ako nám to hovorí Augustín v Regule „jedna duša”. Keď sme povolaní k rehoľnému alebo kňazskému životu, nie sme povolaní byť ani hrdinami, ani dokonalými, ktorí nikdy nerobia chyby, ani supermanmi. Sme povolaní byť mužmi a ženami, ktorí sa vzdávajú svojho individualizmu, svojich výstredností, pokušenia vyniknúť a ktorí sa neboja svojich rán. A keď do tých rán zavíta svojou prítomnosťou Vykupiteľ, tie rany sa premenia na „možnosť pochopiť druhého“, mať s ním súcit, podať mu ruku.

Drahí Daniel a Julius, dnes Slovensko, Taliansko, celý svet, potrebujú týchto „vplyvných ľudí“: zraniteľných, krehkých, ale silných, pretože sú milovaní, odpustení, zachránení Pánom.

Ľudia, ktorí sa naučia niesť Kristovo jarmo, ktorí sú do neho zamilovaní, ktorí voňajú po ňom. Ľudia, ktorí hľadajú spoločné dobro pred svojím vlastným, ktorí vedia odpúšťať urážky, ktorí vedia poslúchať a majú súcit so svojimi nadriadenými. Ľudia, ktorí sú jedným srdcom a jednou dušou na ceste k Bohu. Nech je tak (Amen). Spolu vzdajme slávu Najsvätejšej Trojici!“

Milí priatelia, bratia a sestry, farníci ale aj okoloidúci,

pozývame vás na naše prvé ľudové farské misie, ktoré sa budú konať v našej farnosti sv. Rity. Už od soboty 4.10.2025 budú u nás kázať kňazi z Misijnej soločnosti sv. Vincenta de Paulu, nazývaní vincentíni či lazaristi.

Z bohatého programu pre všetky vekové kategórie si môže vybrať každý. Detské sv. omše v nedele o 9:00 a pondelok až stredu poobede o 16:00. Pre mladých je pripravené osobitné stretnutie v nedeľu poobede o 14:30. Pre mužov a ženy samostatné zamyslenia v nedeľu poobede resp. v pondelok večer. Starších pozývame obzvlášť na pomazanie chorých v piatok doobedu a ak máte doma vašich blízkych starších či chorých, ktorí nemôžu prísť do kostola a radi by sa stretli s misionármi doma, nahláste sa v kostole alebo emailom (farnostsvatarita@gmail.com) . Kto je doma zrána, môže sa k nám pripojiť na rannú spoločnú modlitbu Ranných chvál s kratučkou adoráciou od 8:00 po celý pracovný týždeň. Počas celého týždňa budú k dispozícii misionári v stanovenom čase na spovednú službu.

V sobotu 11.10.2025 pozveme poobede všetkých na kultúrny program – divadelné predstavenie – ktoré sa z kapacitných a technických dôvodov bude konať v kultúrnom centre Fuga na Moyzesovej ulici č. 62 v Košiciach v Starom Meste. Večer sa zasa pomodlíme spoločne krížovú cestu po sídlisku Panoráma.

Naše misie ukončíme sv. omšami v nedeľu 12.10.2025 v tradičnom čase a spoločným pozdravom a slovkom na záver o 14:00.

Všetci ste srdečne vítaní, či zblízka alebo ďaleka.