Dobrý deň 🙂
Predstavujem vám nový album slovenskej, kresťanskej hudby s názvom Paradoxy života.
Ide o album tvorený s myšlienkou Ježiša:,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt10,8). Preto si tento album môžte stiahnuť bezplatne na stránke http://www.gioo.one/, kde nájdete bližšie informácie o autorovi, či albume a budete mať možnosť pozrieť si texty pesničiek, či stiahnuť si spevník s akordmi.
Používajte tieto skladby podľa ľubovôle, teda sťahujte, prezentujte…
Ak by mal niekto nejaké iné požiadavky, ako ponúkame na stránke, bez ostychu mi napíšte, rád vám pomôžem.
P.S. Ak sa vám táto práca zapáči, prosím šírte ho mailom, cez facebook, alebo aj hocijako inak… 🙂
Premýšľala som, kedy príde ten správny čas, napísať o tom, ako bolo na púti. A ten čas prišiel nečakane. Vtedy, keď mi môj anjelik poďakoval za list, ktorý som mu napísala ako vďaku za to, že sa o mňa tak pekne staral. Vtedy, keď ku mne prišla úžasná dievčina, ktorej som bola animátorkou a darovala mi krásnu magnetku ako poďakovanie za prejavenú dôveru a priateľstvo. Vtedy, keď mi moja kejmoška položila na karimatku cukrík s listom od srdca (ktorý by som od nej skutočne nečakala)… Vtedy, keď som pozrela nad pódium kultúrneho domu v Gaboltove a uvidela tam Krista na kríži. Vtedy som vedela, že je ten správny čas. Boli to síce maličkosti, ktoré ma ,,prinútili” zamyslieť sa, ale mali v sebe VEĽKÚ LÁSKU. A o tomto celá púť bola. ,,Robiť malé veci s veľkou láskou,” ako nám aj otec Juraj pripomenul na prednáške o bl. Matke Tereze.
Požehnaný čas, plný milosrdenstva nášho milujúceho Boha.
Vďaka otcovi Milanovi sme si uvedomili, že ,,hlas svedomia je hlas Boží. Je to niečo živé v nás, niečo, čo môže rásť, niečo, čo je napájané Bohom a formované Duchom Svätým.” Otec Rasťo poznamenal výnimočnosť podobenstva o milosrdnom samaritánovi. Pripomenul nám aj to, že to, že si kresťan, by malo byť z teba cítiť, až priam ,,smrdieť”.
,,Boh je najväčší umelec, nedokáže neodpustiť, privádza nás do zasľúbenej zeme…” tieto slová sme si mohli hlboko vryť do sŕdc prostredníctvom Žalmu 103 i nádherného vysvetlenia jeho znenia vďaka bratovi Andrejovi.
Zdieľania, spoveď, rozhovory, priateľstvá, silenciá, adorácie, piesne, príroda, nové miesta, nové pohľady, nové zážitky, nové ja… To všetko, ale i oveľa viac sa dá zažiť na ceste za našou nebeskou Matkou.
Vystúpiť na vrch v spoločenstve, cez bolesť, úpal či veľkú premenlivosť počasia. A tam na vrchole kalvárie zložiť z pliec batoh plný dôležitých, ale i tých nepodstatných starostí, ktoré ma dlhú dobu ťažia. Upriamiť svoj zrak na milosrdenstvo Pánovo. A len sa nechať viesť.
,,Pravá, skutočná úcta, smeruje k Ježišovi. Nie je dôležité, čo sa nám stane, ale v Koho blízkosti sa nám to stane… V očiach našej nebeskej matky môžeme vidieť odraz Ježiša Krista a v Ňom našu tvár.” (z novokňazskej kázne, Gaboltov)
Taký to bol čas. Plný milosti. Plný dobrých sŕdc. Plný radosti. Plný Jeho prítomnosti.
Dôverný priateľ, Záchranca, Pokoj, Láska, Radosť, Milosrdenstvo, Odpustenie, Pokora… Toto je môj Boh.
Dobré ránko prajem všetkým! Viem, viem. V duchu vám už možno bežia myšlienky spojené s tým, prečo sme aj toho roku začali náš akademický budíček tak skoro ráno, a ako každý rok, znovu na minútu presne. Nuž, prepáčte nám, drahí pútnici, ale my, Augustiniánska mládež toto voláme tradícia. A nie hocijaká! Na tomto požehnanom mieste sme a budíme vás po jubilejný dvadsiaty piatykrát. A máme taký menší problém. Vidím, že vás tu je akosi pomenej. Ono, funguje to tak, že na prešovskú stanicu, kde našu púť každoročne začíname, prichádza rok čo rok viac a viac nových pútnikov, ktorých sme rok pred tým budili tu v Gaboltove. Dúfajme teda, že na budúci rok bude ešte koho v Gaboltove budiť. Hovorím to síce s úsmevom, ale ja sa tým neustále pribúdajúcim novým mláďatám ani nečudujem. Augustiniánsky týždeň putovania z Prešova do Gaboltova je rok čo rok lepší, zaujímavejší, kvalitnejší, duchovnejší a viac superlatív odo mňa v toto ráno už asi nedostanete. No tak sa pekne ponaťahujte, poriadne si zazývajte, áno, presne tak, mladá pani, a nechajte ma trochu vám tento náš týždeň putovania z Prešova do Gaboltova priblížiť.
V pondelok napoludnie sa na prešovskej stanici zišlo asi sedemdesiat mladých i stredne mladých pútnikov, ktorí sa rozhodli, že nasledujúcich sedem dní strávia spolu vidiac sa, stretávať a konfrontovať sa, a v druhej polovici týždňa postupne aj cítiac sa. Náš bežný pútnický deň začína okrem tradičného ranného zápasenia o umývadlo v kúpeľni kultúrneho domu najmä rannými chválami a prednáškou jedného z bratov Augustiniánov. Existujú dva typy pútnika. Taký, ktorý rannú prednášku vníma a čulý, alebo taký, ktorý sa prebudí až na potľapkanie po pleci, že prednáška je úspešne za ním. Ja však, samozrejme, patrím k prvej menovanej skupine, a tak vám s radosťou oznamujem, drahý ľud, že ranné prednášky otcov Augustiniánov prosto stoja za to.
Putujeme za každého počasia, a tak niekedy čerpáme zvýšený príjem vitamínu D a inokedy zas musíme testovať dnes tak populárny dezodorant na topánky zvaný impregnácia. Počasie sa s nami nehrá, no stále nám dáva možnosť obetovať sa, resp. prijať si svoju nádielku, akú si zaslúžime. Povedzme si však priamo, správny pútnik – optimista aj ten najväčší lejak zoberie ako vytúženú sprchu. Takže s týmito vecami my, pútnici, problém nemáme.
Každý deň je naším dočasným útočišťom iná obec, ktorej obyvatelia nás zavše vrúcne vítajú koláčmi a milým slovom. Márne sa naše dievčence nazdávajú, že na púti zhodia nejaké to kilečko. Na púti sa totiž rastie v každom slova zmysle. Nuž a čas, ktorý trávime v skupinkách, do ktorých sme všetci prerozdelení, je nenahraditeľný. Každý z nás má možnosť cítiť sa počas púte prijatý a vypočutý. Otcovia Augustiniáni a animátori robia všetko pre to, aby to tak bolo.
Deň putovania každý raz zakončíme svätou omšou. A potom, ako správne energiou nabití pútnici ešte pripravujeme kultúrny program pre domácich. Spolu tancujeme, hráme sa a spievame. Nuž, nechcem prílišne agitovať, veď ak máte chuť, môžete sa k nám o rok pridať. Ale majte na pamäti, že toto moje rozprávanie môže byť jemne modifikované závanom beletrie. Ešte som totiž nespomenul a zmieniť určite nechcem našu lúčnu trasu popri divokom plemennom býkovi, taktiež kráčanie popri poliach zamorených čiernym mohutným nánosom ľudovo nazývaným hnoj, alebo občasné pátranie po tej správnej trase. Ako som však spomenul, každým rokom sa púť zdokonaľuje a tento raz sme nezablúdili ani raz. Skratkám sme sa však nevyhli, a tak zjazd do piatkovej destinácie Tarnov prebehol po takom kopci smerom nadol, že aj zarytý turista by mal pokušenie prosto si sadnúť a šmyknúť sa až dole na zadnici.
Len si to teda predstavte. Putujeme, spievame a hráme, modlíme sa… A toto všetko nás celý týždeň nevyčerpáva, ba naopak. Sme tu! Plní duchovnej energie, nadšení z možnosti odovzdať vám túto našu radosť a pozvať vás do oslavy Karmelskej Panny Márie spolu s Augustiniánmi. Tak poďme na to!
Juraj Pigula (ed.): Milosrdné srdce. Zo života a spisov sv. Augustína, Zachej.sk, Košice 2016.
Sv. Augustín: Význam slova milosrdenstvo (úryvok z knihy Milosrdné srdce)
Čo je to milosrdenstvo? Nie je to nič iné, ako vziať na svoje srdce biedu druhých. Ak je tvoje srdce zasiahnuté alebo dotknuté biedou druhých, tak toto je milosrdenstvo. Keď teda robíš skutok milosrdenstva, rob ho takto: ak dávaš chlieb, snaž sa mať účasť na utrpení hladného; ak dáš piť, maj účasť na utrpení smädného; ak dávaš oblečenie, maj účasť na utrpení toho, kto nemá šatstvo; ak navštevuješ chorého, tak maj účasť aj na jeho utrpení; ak ideš na pohreb, nech ti je ľúto mŕtveho; alebo ak zmieruješ tých, čo sa hádajú, mysli na utrpenie tých, čo majú medzi sebou roztržku.
Mnoho charakteristík sa zvyčajne dáva svätému Augustínovi. Mnohé však ako napríklad „doktor milosti“, sú človeku dneška, ktorý neštuduje teológie trochu neznáme. Keď som sa raz jedného zo svojich študentov pýtal, prečo svätého Augustína kresťanská tradícia nazýva doktorom milosti, odpovedal mi: „Pretože bol veľký hriešnik a obrátil sa.“ Nepamätám sa, či ten študent urobil skúšku, lebo otázku som dal kvôli tomu, aby sme rozprávali o Augustínovej náuke o milosti a o pelagiánskej polemike. Určite však vystihol niečo, čomu rozumie každý. Augustín bol hriešnikom, ktorý stretol Milosrdenstvo a obrátil sa.
Charakteristika, ktorá sa mi veľmi páči a je zrozumiteľná človeku dneška znie: „svätý Augustín ako žobrák milosrdenstva“. Takejto charakteristike svätého Augustína, veľkého hriešnika a láskou vášnivo zapáleného svätca azda rozumieme lepšie. On zakúsil silu Božieho milosrdenstva na svojej koži a stal sa jeho neúnavným ohlasovateľom medzi ľudom či už v kázňach alebo svojich nespočetných spisoch. Nikdy však nezabudol, že zostane po celý život „žobrákom Božieho milosrdenstva“, pretože sa každý deň modlí: „Odpusť nám naše viny“ (Mt 6,12).
Naša kniha Milosrdné srdce, chce priblížiť duchovný odkaz svätého Augustína k téme milosrdenstva. Aká bola cesta svätého Augustína k milosrdenstvu sa dočítate v prvej časti knihy. Ide o nezvyčajný životopis, kde sa opisuje kontext doby a kultúry rímskeho sveta, aby sme lepšie porozumeli samotnej osobe svätého Augustína a jeho obráteniu. V druhej časti knihy sa dlhoročný znalec myslenia a spisov biskupa z Hippo, P. Vittorino Grossi, zaoberá hlavnými témami o milosrdenstve, ktoré svätý Augustín vo svojej dlhoročnej pastoračnej praxi nastolil. Posledná časť knihy je výber textov o milosrdenstve. Nádherné a konkrétne texty pomôžu každému lepšie a živo si predstaviť ako svätý Augustín dokázal o milosrdenstve hovoriť a skutočne ho aj žiť. Verím, že sa stanú pre mnohých čitateľov silnou inšpiráciou pre každodenný život.
