Bratia augustiniáni oslavujú 13. novembra 2016 už päť rokov od posviacky kláštora sv. Augustína. Pôsobia na Slovensku už 21 rokov. Pýtali sme sa dvoch rehoľníkov zo zahraničia, ako vidia svoju rehoľu a poslanie augustiniánov na Slovensku. Preberáme článok z časopisu www.zasvatenyzivot.sk
Miguel Ángel Orcasitas Gomez, Generálny predstavený Rehole sv. Augustína v rokoch 1989 – 2001, momentálne Provinciál Matritenskej provincie v Španielsku.
Kto sú augustiniáni?
Augustiniáni predstavujú jeden z inštitútov zasväteného života v Cirkvi. V Cirkvi od jej počiatku boli muži a ženy, ktorí chceli radikálnejšie nasledovať Krista, a robili to podľa ducha ich zakladateľov, ktorí boli rôzni podľa historických a kultúrnych okolností. Augustiniáni vznikli v 13. storočí a boli založení priamo Cirkvou (pápeži – Inocent II. a Alexander IV.), nasledujúc ducha sv. Augustína, ktorý sám žil ako rehoľník, keď sa obrátil a potom žil v spoločenstve (komunite) po celý život. Toto sú teda niektoré hodnoty, ktoré my augustiniáni vyznávame.
Aké je poslanie augustiniánov?
Pre augustiniánov je dôležitý štýl života, lebo sme stará rehoľa, ako som hovoril, založení v 13. storočí, a plnili sme rôzne poslanie vo vnútri Cirkvi. Bola by to pohotovosť k službe v Cirkvi, tá charakteristika, čo by mohla definovať poslanie augustiniánov. Preto sme prítomní či už vo svete kultúry, univerzitnom svete, pri vyučovaní v školách, alebo na evanjelizačných a pastoračných aktivitách, vo farnostiach alebo na misiách pre ľudí, čo Boha ešte nepoznajú.
Aké sú špecifiká augustiniánov?
Naša charizma je štýl života a ten viac špecifikuje augustiniánov. Charizma je dar Ducha Svätého, ktorý zakladateľ dokáže odovzdať svojim nasledovníkom. Pre nás sa tá charizma vzťahuje na sv. Augustína, biskupa z Hippa, zo Sev. Afriky na prelome 4.-5. storočia. On po obrátení, začal žiť štýl života, ktorý bol nasmerovaný na hľadanie Boha v spoločenstve. Tento aspekt spoločenstva – komunity, je podstatný. V komunite bratia hľadajú Boha, majú jedno srdce a jednu dušu, ako hovoria Skutky apoštolov (4,32-35), a slúžia Cirkvi, tam kde je to nutné, tam, kde je to konkrétne potrebné.
Aký je význam rehoľného rúcha – habitu?
Náš habit pochádza zo stredoveku. Je spoločný mnohým iným reholiam ako františkánom, dominikánom, karmelitánom a iným. Sú to rehole žobravé a aj my sme sa zrodili v tom kontexte. Rehole sa odlišovali v tom čase vďaka rozdielnym habitom. V prípade augustiniánov môžeme povedať, že farba rúcha nám bola pridelená od Cirkvi, aby sa odlišovala od ostatných reholí. V prvom rade mať nejaký konkrétny habit je znak zasvätenia Bohu. Potom napr. nosiť opasok, toto má za sebou jednu zbožnú legendu, podľa ktorej Panna Mária daruje sv. Monike opasok a ona ho odovzdáva sv. Augustínovi. Je to síce legenda, ale vzťahuje sa na náš záväzok žiť podľa sľubu čistoty.
Malo oblečenie augustiniánov nejaký vývoj?
Pravdepodobne naša kapucňa bola trošku menšia v počiatkoch, potom počas baroka sa predĺžila. Prakticky však môžeme povedať, že habit, ktorý nosíme dnes zostal nezmenený až po dnešok. Dnes sa však viac používa v priestoroch kláštorov, predovšetkým počas liturgie alebo pri pastoračných aktivitách. Menej ho nosíme mimo kláštora.
Kde začali augustiniáni pôsobiť a kde pôsobia dnes?
Rehoľa pôvodne začala v Taliansku, tvorili ju niektorí pustovníci z dnešného Toskánska (vtedajšia Tuscia). V roku 1256 sa pridali ďalšie skupiny, ktoré sa nachádzali v mnohých častiach Európy. Tu na Slovensku to boli viliamiti, ktorí boli časťou rehole v jej počiatkoch. Počas päťdesiatich rokov, ktoré idú od 1256 do konca 13. storočia sa rehoľa veľmi rýchlo rozšírila do všetkých krajín Európy. Potom s objavením Ameriky a obchodom s Áziou sa rozšírila aj tam. Dnes sme v 48 krajinách sveta a naša prítomnosť je skutočne medzinárodná. Tvoria ju bratia, ktorí pochádzajú z mnohých kultúr či už z Latinskej, Strednej a Severnej Ameriky, Austrálie i Oceánie, Ázie, Afriky a Európy.
A čo prítomnosť na Slovensku?
Pre nás prítomnosť na Slovensku je autentická milosť. Takto sme to pochopili od počiatku. Bola to výzva pre návrat (po 450 rokoch). Mali sme šťastie, pretože jeden mladý Slovák vstúpil do rehole (na konci 80.tych rokov) a chcel sa vrátiť do vlasti a priniesť bohatstvo augustiniánskej charizmy. Teda pre nás týchto 20 rokov rehole, je skutočne príležitosť poďakovať Bohu, že nám dal milosť vrátiť sa na Slovensko a že sme našli mnohé osoby, ktoré boli našim bratom veľmi blízko a tak pomohli našej reholi vyrásť.
Luciano de Michieli, Provinciál Talianskej augustiniánskej provincie
Aké je poslanie augustiniánov?
Ako augustiniáni máme nádhernú charizmu sv. Augustína, ktorá nás pozýva žiť ako jedno srdce a jedna duša na ceste k Bohu. A predovšetkým dnes, keď sa žije veľmi individualisticky, žije sa len pre svoje záujmy, táto charizma spoločenstva chce doniesť svetu istý spôsob ako byť cirkvou – spoločenstvom, kde sa všetko zdieľa, kde nie sme nikdy sami a kde máme hlboké vzťahy. Najprv sa to žije v spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými žijeme a potom to prinášame ako službu pre tento svet. Nemáme službu, ktorá je špecifická, ale môžeme pracovať v školách, v nemocniciach, vo farnostiach; to značí, že na každom mieste komunita bratov dáva k dispozícii dary každého člena a slúži Cirkvi a svetu tam, kde žije. To je niečo, čo dokážeme robiť v misionárskych osadách až po bohaté a najviac zaľudnené mestá.
Ako sa rozvinulo poslanie augustiniánov na Slovensku?
Na Slovensku sa snažíme žiť ten istý štýl. Predovšetkým na začiatku sme sa snažili vytvoriť spoločenstvo s mladými a laikmi, a teda ukázať cirkev, ktorá prijíma, kláštor, ktorý je domom všetkých a kde sa každý môže cítiť doma. Teda deliť sa o vieru, deliť sa o život, deliť sa o priateľstvo. O nás augustiniánoch sa často robia žarty o špagetách. Totiž obedy a večere sú stále veľmi dôležité, lebo práve vtedy sa spája celá rodina. K tomu sa pridáva misia, schopnosť ísť po krajine a ohlasovať vieru, ukazovať radosť a nadšenie pre vieru, radosť a krásu spoločného života. Potom aj tu, podľa darov jednotlivých bratov, postupne sa rozvíja služba iným spôsobom či už v školách, či v službe pre zasvätený život, v pomoci vo farnostiach, pri spovediach a duchovnom sprevádzaní, a predovšetkým v radosti z ohlasovania Krista, aby mohlo evanjelium zasiahnuť srdce každého človeka.
Prečo si sa stal augustiniánom?
Vybral som si augustiniánov kvôli komunite – spoločenstvu. Pred vstupom do rehole som študoval poľnohospodárstvo. Preto mi mnohí vraveli: “Prečo si nešiel k benediktínom? Mohol by si sa možno starať o polia a hospodárstva, v práci a modlitbe.” Ja som však objavil, že život v jednote spoločenstva odstraňoval môj individualizmus a nútil ma stále žiť s bratmi, konfrontovať sa, budovať spolu. Toto ma urobilo skutočne veľmi slobodným. Milujem veľmi túto charizmu, preto som si ju vybral a stal sa augustiniánom.
Si šťastný?
Áno, som veľmi šťastný, spokojný a naučil som sa tešiť aj z radosti, ktorú nachádzam v mojich spolubratoch. Napríklad prísť na Slovensko a vidieť ako sú šťastní aj títo bratia, radosť mnohých laikov, ktorí ich stretávajú, to je niečo, čo ma robí šťastným a čo mi pomáha aj v mojej službe.
Čo chýba dnešnému človeku, aby bol šťastný, aby dokázal vnímať Božiu lásku?
Myslím, že chýbajú ľudia, a my sa snažíme nimi byť so všetkými našimi slabosťami, ktorí budú pokorní a nebudú mať bočné záujmy. Dnešný človek má strach, keď stretáva niekoho, kto má stále bočné záujmy. Preto má ťažkosti sa otvoriť, stále myslí na to, o čo ide tej osobe. Naopak, keď zistí, že ten, kto sa mu priblíži, nemá iný záujem, len ten, aby druhá osoba stretla Krista a aby bola šťastná, vtedy sa všetky srdcia otvoria. Myslím si, že je veľká potreba práve takéhoto prístupu. Teda pokora, nemať iné záujmy a potom radostný štýl života, ktorý dokazuje, že to, čo niekto ohlasuje, je skutočne radosť života.
Silvia Košťová – Juraj Pigula
