Bratia augustiniáni oslavujú 13. novembra 2016 už päť rokov od posviacky kláštora sv. Augustína. Pôsobia na Slovensku už 21 rokov. Pýtali sme sa dvoch rehoľníkov zo zahraničia, ako vidia svoju rehoľu a poslanie augustiniánov na Slovensku. Preberáme článok z časopisu www.zasvatenyzivot.sk

Miguel Ángel Orcasitas Gomez, Generálny predstavený Rehole sv. Augustína  v rokoch 1989 – 2001, momentálne Provinciál Matritenskej provincie v Španielsku.

Miguel Angel Orcasitas

Kto sú augustiniáni?

Augustiniáni predstavujú jeden z inštitútov zasväteného života v Cirkvi. V Cirkvi od jej počiatku boli muži a ženy, ktorí chceli radikálnejšie nasledovať Krista,  a robili to podľa ducha ich zakladateľov, ktorí boli rôzni podľa historických a kultúrnych okolností. Augustiniáni vznikli v 13. storočí a boli založení priamo Cirkvou (pápeži – Inocent II. a Alexander IV.), nasledujúc ducha sv. Augustína, ktorý sám žil ako rehoľník, keď sa obrátil a potom žil v spoločenstve (komunite) po celý život. Toto sú teda niektoré hodnoty, ktoré my augustiniáni vyznávame.

Aké je poslanie augustiniánov?

Pre augustiniánov je dôležitý štýl života, lebo sme stará rehoľa, ako som hovoril, založení v 13. storočí, a plnili sme rôzne poslanie vo vnútri Cirkvi. Bola by to pohotovosť k službe v Cirkvi, tá charakteristika, čo by mohla definovať poslanie augustiniánov. Preto sme prítomní či už vo svete kultúry, univerzitnom svete, pri vyučovaní v školách, alebo na evanjelizačných a pastoračných aktivitách, vo farnostiach alebo na misiách pre ľudí, čo Boha ešte nepoznajú.

Aké sú špecifiká augustiniánov?

Naša charizma je štýl života a ten viac špecifikuje augustiniánov. Charizma je dar Ducha Svätého, ktorý zakladateľ dokáže odovzdať svojim nasledovníkom. Pre nás sa tá charizma vzťahuje na sv. Augustína, biskupa z Hippa, zo Sev. Afriky na prelome 4.-5. storočia. On po obrátení, začal žiť štýl života, ktorý bol nasmerovaný na hľadanie Boha v spoločenstve. Tento aspekt spoločenstva – komunity, je podstatný. V komunite bratia hľadajú Boha, majú  jedno srdce a jednu dušu, ako hovoria Skutky apoštolov (4,32-35), a slúžia Cirkvi, tam kde je to nutné, tam, kde je to konkrétne potrebné.

Aký je význam rehoľného rúcha – habitu?

Náš habit pochádza zo stredoveku. Je spoločný mnohým iným reholiam ako františkánom, dominikánom, karmelitánom a iným. Sú to rehole žobravé a aj my sme sa zrodili v tom kontexte. Rehole sa odlišovali v tom čase vďaka rozdielnym habitom. V prípade augustiniánov môžeme povedať, že farba rúcha nám bola pridelená od Cirkvi, aby sa odlišovala od ostatných reholí. V prvom rade mať nejaký konkrétny habit je znak zasvätenia Bohu. Potom napr. nosiť opasok, toto má za sebou jednu zbožnú legendu, podľa ktorej Panna Mária daruje sv. Monike opasok a ona ho odovzdáva sv. Augustínovi. Je to síce legenda, ale vzťahuje sa na náš záväzok žiť podľa sľubu čistoty.

KE13

Malo oblečenie augustiniánov nejaký vývoj?

Pravdepodobne naša kapucňa bola trošku menšia v počiatkoch, potom počas baroka sa predĺžila. Prakticky však môžeme povedať, že habit, ktorý nosíme dnes zostal nezmenený až po dnešok. Dnes sa však viac používa v priestoroch kláštorov, predovšetkým počas liturgie alebo pri pastoračných aktivitách. Menej ho nosíme mimo kláštora.

Kde začali augustiniáni pôsobiť a kde pôsobia dnes?

Rehoľa pôvodne začala v Taliansku, tvorili ju niektorí pustovníci z dnešného Toskánska (vtedajšia Tuscia). V roku 1256 sa pridali ďalšie skupiny, ktoré sa nachádzali v mnohých častiach Európy. Tu na Slovensku to boli viliamiti, ktorí boli časťou rehole v jej počiatkoch. Počas päťdesiatich rokov, ktoré idú od 1256 do konca 13. storočia sa rehoľa veľmi rýchlo rozšírila do všetkých krajín Európy. Potom s objavením Ameriky a obchodom s Áziou  sa rozšírila aj tam. Dnes sme v 48 krajinách sveta a naša prítomnosť je skutočne medzinárodná. Tvoria ju bratia, ktorí pochádzajú z mnohých kultúr či už z Latinskej, Strednej a Severnej Ameriky, Austrálie i Oceánie, Ázie, Afriky a Európy.

A čo prítomnosť na Slovensku?

Pre nás prítomnosť na Slovensku je autentická milosť. Takto sme to pochopili od počiatku. Bola to výzva pre návrat (po 450 rokoch). Mali sme šťastie, pretože jeden mladý Slovák vstúpil do rehole (na konci 80.tych rokov) a chcel sa vrátiť do vlasti a priniesť bohatstvo augustiniánskej charizmy. Teda pre nás týchto 20 rokov rehole, je skutočne príležitosť poďakovať Bohu, že nám dal milosť vrátiť sa na Slovensko a že sme našli mnohé osoby, ktoré boli našim bratom veľmi blízko a tak pomohli našej reholi vyrásť.

Luciano de Michieli, Provinciál Talianskej augustiniánskej provincie

Luciano i

 

Aké je poslanie augustiniánov?

Ako augustiniáni máme nádhernú charizmu sv. Augustína, ktorá nás pozýva žiť ako jedno srdce a jedna duša na ceste k Bohu. A predovšetkým dnes, keď sa žije veľmi individualisticky, žije sa len pre svoje záujmy, táto charizma spoločenstva chce doniesť svetu istý spôsob ako byť cirkvou – spoločenstvom, kde sa všetko zdieľa, kde nie sme nikdy sami a kde máme  hlboké vzťahy. Najprv sa to žije v spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými žijeme a potom to prinášame ako službu pre tento svet. Nemáme službu, ktorá je špecifická, ale môžeme pracovať v školách, v nemocniciach, vo farnostiach; to značí, že na každom mieste komunita bratov dáva k dispozícii dary každého člena a slúži Cirkvi a svetu tam, kde žije. To je niečo, čo dokážeme robiť v misionárskych osadách až po bohaté a najviac zaľudnené mestá.

Ako sa rozvinulo poslanie augustiniánov na Slovensku?

Na Slovensku sa snažíme žiť ten istý štýl. Predovšetkým na začiatku sme sa snažili vytvoriť spoločenstvo s mladými a laikmi, a teda ukázať cirkev, ktorá prijíma, kláštor, ktorý je domom všetkých a kde sa každý môže cítiť doma. Teda deliť sa o vieru, deliť sa o život, deliť sa o priateľstvo. O nás augustiniánoch sa často robia žarty o špagetách. Totiž obedy a večere sú stále veľmi dôležité, lebo práve vtedy sa spája celá rodina. K tomu sa pridáva misia, schopnosť ísť po krajine a ohlasovať vieru, ukazovať radosť a nadšenie pre vieru, radosť a krásu spoločného života. Potom aj tu, podľa darov jednotlivých bratov, postupne sa rozvíja služba iným spôsobom či už v školách, či v službe pre zasvätený život, v pomoci vo farnostiach, pri spovediach a duchovnom sprevádzaní, a predovšetkým v radosti z ohlasovania Krista, aby mohlo evanjelium zasiahnuť srdce každého človeka.

Prečo si sa stal augustiniánom?

Vybral som si augustiniánov kvôli komunite – spoločenstvu. Pred vstupom do rehole som študoval poľnohospodárstvo. Preto mi mnohí vraveli: “Prečo si nešiel k benediktínom? Mohol by si sa možno starať o polia a hospodárstva, v práci a modlitbe.” Ja som však objavil, že život v jednote spoločenstva odstraňoval môj individualizmus a nútil ma stále žiť s bratmi, konfrontovať sa, budovať spolu. Toto ma urobilo skutočne veľmi slobodným. Milujem veľmi túto charizmu, preto som si ju vybral a stal sa augustiniánom.

Luciano

Si šťastný?

Áno, som veľmi šťastný, spokojný a naučil som sa tešiť aj z radosti, ktorú nachádzam v mojich spolubratoch. Napríklad prísť na Slovensko a vidieť ako sú šťastní aj títo bratia, radosť mnohých laikov, ktorí ich stretávajú, to je niečo, čo ma robí šťastným a čo mi pomáha aj v mojej službe.

Čo chýba dnešnému človeku, aby bol šťastný, aby dokázal vnímať Božiu lásku?

Myslím, že chýbajú ľudia, a my sa snažíme nimi byť so všetkými našimi slabosťami, ktorí budú pokorní a nebudú mať bočné záujmy. Dnešný človek má strach, keď stretáva niekoho, kto má stále bočné záujmy. Preto má ťažkosti sa otvoriť, stále myslí na to, o čo ide tej osobe. Naopak, keď zistí,  že ten, kto sa mu priblíži, nemá iný záujem, len ten, aby druhá osoba stretla Krista a aby bola šťastná, vtedy sa všetky srdcia otvoria. Myslím si, že je veľká potreba práve takéhoto prístupu. Teda pokora, nemať iné záujmy a potom radostný štýl života, ktorý dokazuje, že to, čo niekto ohlasuje, je skutočne radosť života.

Silvia Košťová – Juraj Pigula

Dobrý deň 🙂
Predstavujem vám nový album slovenskej, kresťanskej hudby s názvom Paradoxy života.
Ide o album tvorený s myšlienkou Ježiša:,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt10,8). Preto si tento album môžte stiahnuť bezplatne na stránke http://www.gioo.one/, kde nájdete bližšie informácie o autorovi, či albume a budete mať možnosť pozrieť si texty pesničiek, či stiahnuť si spevník s akordmi.
Používajte tieto skladby podľa ľubovôle, teda sťahujte, prezentujte…
Ak by mal niekto nejaké iné požiadavky, ako ponúkame na stránke, bez ostychu mi napíšte, rád vám pomôžem.

P.S. Ak sa vám táto práca zapáči, prosím šírte ho mailom, cez facebook, alebo aj hocijako inak… 🙂

S pozdravom Gioo

Dotyky milosrdenstva

Premýšľala som, kedy príde ten správny čas, napísať o tom, ako bolo na púti. A ten čas prišiel nečakane. Vtedy, keď mi môj anjelik poďakoval za list, ktorý som mu napísala ako vďaku za to, že sa o mňa tak pekne staral. Vtedy, keď ku mne prišla úžasná dievčina, ktorej som bola animátorkou a darovala mi krásnu magnetku ako poďakovanie za prejavenú dôveru a priateľstvo. Vtedy, keď mi moja kejmoška položila na karimatku cukrík s listom od srdca (ktorý by som od nej skutočne nečakala)… Vtedy, keď som pozrela nad pódium kultúrneho domu v Gaboltove a uvidela tam Krista na kríži. Vtedy som vedela, že je ten správny čas. Boli to síce maličkosti, ktoré ma ,,prinútili” zamyslieť sa, ale mali v sebe VEĽKÚ LÁSKU. A o tomto celá púť bola. ,,Robiť malé veci s veľkou láskou,” ako nám aj otec Juraj pripomenul na prednáške o bl. Matke Tereze.

 

Požehnaný čas, plný milosrdenstva nášho milujúceho Boha.

Vďaka otcovi Milanovi sme si uvedomili, že ,,hlas svedomia je hlas Boží. Je to niečo živé v nás, niečo, čo môže rásť, niečo, čo je napájané Bohom a formované Duchom Svätým.” Otec Rasťo poznamenal výnimočnosť podobenstva o milosrdnom samaritánovi. Pripomenul nám aj to, že to, že si kresťan, by malo byť z teba cítiť, až priam ,,smrdieť”.

 

,,Boh je najväčší umelec, nedokáže neodpustiť, privádza nás do zasľúbenej zeme…” tieto slová sme si mohli hlboko vryť do sŕdc prostredníctvom Žalmu 103 i nádherného vysvetlenia jeho znenia vďaka bratovi Andrejovi.

 

Zdieľania, spoveď, rozhovory, priateľstvá, silenciá, adorácie, piesne, príroda, nové miesta, nové pohľady, nové zážitky, nové ja… To všetko, ale i oveľa viac sa dá zažiť na ceste za našou nebeskou Matkou.

Vystúpiť na vrch v spoločenstve, cez bolesť, úpal či veľkú premenlivosť počasia. A tam na vrchole kalvárie zložiť z pliec batoh plný dôležitých, ale i tých nepodstatných starostí, ktoré ma dlhú dobu ťažia. Upriamiť svoj zrak na milosrdenstvo Pánovo. A len sa nechať viesť.

 

,,Pravá, skutočná úcta, smeruje k Ježišovi. Nie je dôležité, čo sa nám stane, ale v Koho blízkosti sa nám to stane… V očiach našej nebeskej matky môžeme vidieť odraz Ježiša Krista a v Ňom našu tvár.” (z novokňazskej kázne, Gaboltov)

Taký to bol čas. Plný milosti. Plný dobrých sŕdc. Plný radosti. Plný Jeho prítomnosti.

 

Dôverný priateľ, Záchranca, Pokoj, Láska, Radosť, Milosrdenstvo, Odpustenie, Pokora… Toto je môj Boh.

Put your love in action.

Foto: Lenka Bednárová

AUGUSTINIÁNSKY BLOG

Michala Kentoša

Púť Prešov – Gaboltov 2016, ranný budíček

Dobré ránko prajem všetkým! Viem, viem. V duchu vám už možno bežia myšlienky spojené s tým, prečo sme aj toho roku začali náš akademický budíček tak skoro ráno, a ako každý rok, znovu na minútu presne. Nuž, prepáčte nám, drahí pútnici, ale my, Augustiniánska mládež toto voláme tradícia. A nie hocijaká! Na tomto požehnanom mieste sme a budíme vás po jubilejný dvadsiaty piatykrát. A máme taký menší problém. Vidím, že vás tu je akosi pomenej. Ono, funguje to tak, že na prešovskú stanicu, kde našu púť každoročne začíname, prichádza rok čo rok viac a viac nových pútnikov, ktorých sme rok pred tým budili tu v Gaboltove. Dúfajme teda, že na budúci rok bude ešte koho v Gaboltove budiť. Hovorím to síce s úsmevom, ale ja sa tým neustále pribúdajúcim novým mláďatám ani nečudujem. Augustiniánsky týždeň putovania z Prešova do Gaboltova je rok čo rok lepší, zaujímavejší, kvalitnejší, duchovnejší a viac superlatív odo mňa v toto ráno už asi nedostanete. No tak sa pekne ponaťahujte, poriadne si zazývajte, áno, presne tak, mladá pani, a nechajte ma trochu vám tento náš týždeň putovania z Prešova do Gaboltova priblížiť.

V pondelok napoludnie sa na prešovskej stanici zišlo asi sedemdesiat mladých i stredne mladých pútnikov, ktorí sa rozhodli, že nasledujúcich sedem dní strávia spolu vidiac sa, stretávať a konfrontovať sa, a v druhej polovici týždňa postupne aj cítiac sa. Náš bežný pútnický deň začína okrem tradičného ranného zápasenia o umývadlo v kúpeľni kultúrneho domu najmä rannými chválami a prednáškou jedného z bratov Augustiniánov. Existujú dva typy pútnika. Taký, ktorý rannú prednášku vníma a čulý, alebo taký, ktorý sa prebudí až na potľapkanie po pleci, že prednáška je úspešne za ním. Ja však, samozrejme, patrím k prvej menovanej skupine, a tak vám s radosťou oznamujem, drahý ľud, že ranné prednášky otcov Augustiniánov prosto stoja za to.

Gaboltov 3

Putujeme za každého počasia, a tak niekedy čerpáme zvýšený príjem vitamínu D a inokedy zas musíme testovať dnes tak populárny dezodorant na topánky zvaný impregnácia. Počasie sa s nami nehrá, no stále nám dáva možnosť obetovať sa, resp. prijať si svoju nádielku, akú si zaslúžime. Povedzme si však priamo, správny pútnik – optimista aj ten najväčší lejak zoberie ako vytúženú sprchu. Takže s týmito vecami my, pútnici, problém nemáme.

Každý deň je naším dočasným útočišťom iná obec, ktorej obyvatelia nás zavše vrúcne vítajú koláčmi a milým slovom. Márne sa naše dievčence nazdávajú, že na púti zhodia nejaké to kilečko. Na púti sa totiž rastie v každom slova zmysle. Nuž a čas, ktorý trávime v skupinkách, do ktorých sme všetci prerozdelení, je nenahraditeľný. Každý z nás má možnosť cítiť sa počas púte prijatý a vypočutý. Otcovia Augustiniáni a animátori robia všetko pre to, aby to tak bolo.

Deň putovania každý raz zakončíme svätou omšou. A potom, ako správne energiou nabití pútnici ešte pripravujeme kultúrny program pre domácich. Spolu tancujeme, hráme sa a spievame. Nuž, nechcem prílišne agitovať, veď ak máte chuť, môžete sa k nám o rok pridať. Ale majte na pamäti, že toto moje rozprávanie môže byť jemne modifikované závanom beletrie. Ešte som totiž nespomenul a zmieniť určite nechcem našu lúčnu trasu popri divokom plemennom býkovi, taktiež kráčanie popri poliach zamorených čiernym mohutným nánosom ľudovo nazývaným hnoj, alebo občasné pátranie po tej správnej trase. Ako som však spomenul, každým rokom sa púť zdokonaľuje a tento raz sme nezablúdili ani raz. Skratkám sme sa však nevyhli, a tak zjazd do piatkovej destinácie Tarnov prebehol po takom kopci smerom nadol, že aj zarytý turista by mal pokušenie prosto si sadnúť a šmyknúť sa až dole na zadnici.

Len si to teda predstavte. Putujeme, spievame a hráme, modlíme sa… A toto všetko nás celý týždeň nevyčerpáva, ba naopak. Sme tu! Plní duchovnej energie, nadšení z možnosti odovzdať vám túto našu radosť a pozvať vás do oslavy Karmelskej Panny Márie spolu s Augustiniánmi. Tak poďme na to!

Gaboltov

Juraj Pigula (ed.): Milosrdné srdce. Zo života a spisov sv. Augustína, Zachej.sk, Košice 2016.

Sv. Augustín: Význam slova milosrdenstvo (úryvok z knihy Milosrdné srdce)

Milosrdné srdceČo je to milosrdenstvo? Nie je to nič iné, ako vziať na svoje srdce biedu druhých. Ak je tvoje srdce zasiahnuté alebo dotknuté biedou druhých, tak toto je milosrdenstvo. Keď teda robíš skutok milosrdenstva, rob ho takto: ak dávaš chlieb, snaž sa mať účasť na utrpení hladného; ak dáš piť, maj účasť na utrpení smädného; ak dávaš oblečenie, maj účasť na utrpení toho, kto nemá šatstvo; ak navštevuješ chorého, tak maj účasť aj na jeho utrpení; ak ideš na pohreb, nech ti je ľúto mŕtveho; alebo ak zmieruješ tých, čo sa hádajú, mysli na utrpenie tých, čo majú medzi sebou roztržku.

Úvod (z knihy Milosrdné srdce)

Mnoho charakteristík sa zvyčajne dáva svätému Augustínovi. Mnohé však ako napríklad „doktor milosti“, sú človeku dneška, ktorý neštuduje teológie trochu neznáme. Keď som sa raz jedného zo svojich študentov pýtal, prečo svätého Augustína kresťanská tradícia nazýva doktorom milosti, odpovedal mi: „Pretože bol veľký hriešnik a obrátil sa.“ Nepamätám sa, či ten študent urobil skúšku, lebo otázku som dal kvôli tomu, aby sme rozprávali o Augustínovej náuke o milosti a o pelagiánskej polemike. Určite však vystihol niečo, čomu rozumie každý. Augustín bol hriešnikom, ktorý stretol Milosrdenstvo a obrátil sa.

Charakteristika, ktorá sa mi veľmi páči a je zrozumiteľná človeku dneška znie: „svätý Augustín ako žobrák milosrdenstva“. Takejto charakteristike svätého Augustína, veľkého hriešnika a láskou vášnivo zapáleného svätca azda rozumieme lepšie. On zakúsil silu Božieho milosrdenstva na svojej koži a stal sa jeho neúnavným ohlasovateľom medzi ľudom či už v kázňach alebo svojich nespočetných spisoch. Nikdy však nezabudol, že zostane po celý život „žobrákom Božieho milosrdenstva“, pretože sa každý deň modlí: „Odpusť nám naše viny“ (Mt 6,12).

Naša kniha Milosrdné srdce, chce priblížiť duchovný odkaz svätého Augustína k téme milosrdenstva. Aká bola cesta svätého Augustína k milosrdenstvu sa dočítate v prvej časti knihy. Ide o nezvyčajný životopis, kde sa opisuje kontext doby a kultúry rímskeho sveta, aby sme lepšie porozumeli samotnej osobe svätého Augustína a jeho obráteniu. V druhej časti knihy sa dlhoročný znalec myslenia a spisov biskupa z Hippo, P. Vittorino Grossi, zaoberá hlavnými témami o milosrdenstve, ktoré svätý Augustín vo svojej dlhoročnej pastoračnej praxi nastolil. Posledná časť knihy je výber textov o milosrdenstve. Nádherné a konkrétne texty pomôžu každému lepšie a živo si predstaviť ako svätý Augustín dokázal o milosrdenstve hovoriť a skutočne ho aj žiť. Verím, že sa stanú pre mnohých čitateľov silnou inšpiráciou pre každodenný život.

Milí priatelia,

prosíme vás o darovanie 2 % z vašej dane pre aktivity nášho kláštora. Pracujeme v prospech rodín, manželov, mládeže a detí. Vaše peniaze budú použité hlavne na aktivity ako Rodiny v núdzi, Manželské večery, Pôstna púť do Prešova, Púť Prešov – Gaboltov, Tábor pre chlapcov Kamarát a ďalšie aktivity, ktoré sa konajú v prospech druhých. Formulár si môžete stiahnuť tu :Aug_2percenta_2015_new

Ďakujeme vám veľmi pekne za každý príspevok. Zostávate v našich modlitbách.

Bratia augustiniáni

Každý štvrtok vás pozývame na sv. omšu o 18:00.

V pôstnom období začnú aj Štvrtky sv. Rity a Stretnutia s Bibliou, ktoré budú prebiehať po sv. omšiach.