Z príležitosti sviatku všetkých svätých augustiniánskej rodiny, ponúkame text od pápeža Františka, ktorý predniesol členom generálnej kapituly rehole na audiencii vo Vatikáne 13.9.2019.
Na tejto kapitule ste si navrhli postaviť sa priamo voči najdôležitejším výzvam súčasnosti, vo svetle Božieho Slova, magistéria Cirkvi a veľkého otca sv. Augustína.
Ste si dobre vedomí, že komunity zasvätených sú miesta, v ktorých sa má žiť skúsenosť s Bohom, počnúc od interiority a v spoločenstve s bratmi. To je prvá a základná výzva, ktorá sa týka zasvätených dnes a ktorú dnes túžim zveriť zvlášť vám: spoločne uskutočniť skúsenosť Boha, aby sme mohli Ukázať Boha tomuto svetu spôsobom jasným, odvážnym, bez kompromisov či váhaní. Je to veľká zodpovednosť.
Pripomínam slová sv. Pavla VI v nádhernej exhortácii Evangelica testificatio: „ Tradícia Cirkvi- je to potrebné pripomínať?- nám ponúka, už od počiatkov toto primárne svedectvo neustáleho hľadania Boha, v jedinečnej a nerozdelenej láske pre Krista, absolútnym venovaním sa rastu jeho kráľovstva. Bez tohto konkrétneho znaku, láska, ktorá oživuje celú Cirkev, by riskovala ochladenie a spasiteľný paradox evanjelia by sa otupil, soľ viery by sa zriedila vo svete, ktorý je fáze sekularizácie.“ (č.3) V tom čase bol svet vo fáze sekularizácie, dnes je už celkom sekularizovaný.
Vy augustiniáni, ste boli povolaní svedčiť tú vrúcnu, živú, viditeľnú a chytľavú lásku Cirkvi, prostredníctvom života v komunite, ktorý jasne ukáže prítomnosť Zmŕtvychvstalého a jeho Ducha. Jednota v láske- ako to dobre vysvetľujú aj vaše konštitúcie- je centrálnym bodom skúsenosti a spirituality sv. Augustína a je základom celého augustiniánskeho života. V tejto perspektíve, v apoštolskej exhortácii Gaudete et exsultate som chcel pripomenúť „ to vznešené duchovné stretnutie, ktoré prežili spolu sv. Augustín so svojou matkou sv. Monikou“ (č.142) jedna chvíľa, v ktorej ich duše sa zliali v intuícii Božej múdrosti. Opakovane to emocionálne čítame v deň liturgickej spomienky sv. Moniky. Tá túžba svätej Moniky, ktorá na konci dosiahla to po čom túžila a ešte viac. To „v miere omnoho hojnejšej doprial mi to Boh“ (sv. Augustín Vyznania IX,10). To nás musí povzbudzovať ísť ďalej.
Ale – hneď pridal- tieto skúsenosti nie sú veci veľmi časté, ani nie sú najpotrebnejšie. Komunitný život (…) je zložený z mnohých malých každodenných detailov (…) Komunita, ktorá stráži malé konkrétne gestá lásky, kde členovia sa starajú jedni o druhých a vytvárajú otvorený a evanjelizačný priestor, je to miesto prítomnosti Zmŕtvychvstalého, ktorý ju posväcuje podľa Otcovho plánu. (tam 143.145).
Určite, držať živý ten plameň bratskej lásky nebude možné bez toho „ v Bohu“ z vašej Reguly: „“Hlavným motívom, kvôli ktorému ste zjednotení, je žiť v zhode majúc jedno srdce a jednu dušu nasmerovanú na Boha” (č.3).To nasmerovaní na Boha. Tento prídavok ku Skutkom apoštolov je Augustínov, aby podčiarkol, že ten hlboký dynamizmus vašich komunít, je prvým veľkým prameňom, z ktorého vyviera každá vaša služba pre Cirkev a pre ľudstvo. Jedno srdce a jedna duša sa rodí z tohoto stáleho prameňa v Bohu. Vaše srdcia stále nasmerované na Boha. Stále! Každý člen komunity nech je nasmerovaný, ako prvé a „ sväté predsavzatie“ každý deň, v hľadaní Boha alebo nechať sa hľadať Bohom. Toto smerovanie by malo byť deklarované, vyznávané, potvrdené svedectvom medzi vami bez falošnej skromnosti.
Hľadanie Boha nemôže byť zatienené inými cieľmi, hoci aj dobročinnými a apoštolskými. Lebo to je vašim prvým apoštolátom. Sme tu – mali by ste povedať každý deň medzi sebou – lebo kráčame k Bohu. A pretože Boh je láska, kráča sa k nemu v láske.
Ako písal aj drahý páter Augustín Trapé: „podľa reguly láska nie je len cieľom a prostriedkom rehoľného života ale je aj jeho stredobodom: z lásky má vychádzať a k láske musí byť orientovaný v stálom pohybe kruhovej kauzality, každá myšlienka, každý cit, každý postoj, každá aktivita.“
Keď písal sv. Hieronymovi, sv. Augustín vyjadril takto svoju vlastnú skúsenosť komunity: „Vyznávam ti, že nachádzam veľmi prirodzené odovzdať sa celkom náklonnosti tých ľudí, hlavne keď som utláčaný svetskými škandálmi : v ich srdciach nachádzam odpočinok bez znepokojenia, lebo som presvedčený že v ňom je Boh (List 73,10). pred škandálmi Cirkvi alebo pred škandálmi aj vašej rodiny, pokoj je na tejto ceste. Zamerať sa na to … a škandály padnú sami, lebo ukazujú, že niet inej cesty, toto je cesta.
Je dobré vrátiť sa často k tej meditácii, ktorú Augustín povedal svojim veriacim, na prvý Jánov list, kde Cirkev je ním pomenovaná „mater charitas“ matka, ktorá plače nad rozdelením synov a volá a znovu volá k jednote v láske. „Ak chceš zistiť či si dostal Ducha, spýtaj sa svojho srdca, aby si neriskoval, že budeš mať sviatosť, ale nebudeš mať z nej účinok. Pýtaj sa svojho srdca, a ak máš v ňom lásku k bratovi, buď spokojný. Nemôže byť láska bez Božieho Ducha, lebo Pavol volá „ Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný.“ (Rim 5,5)
Vaše konštitúcie sa odvolávajú na túto bratskú lásku ako na „prorocký znak“ e je múdre ich varovanie keď hovoria: Nedokážeme uskutočniť toto všetko ak nevezmeme z lásky ku Kristovi náš kríž každý deň, s pokorou a miernosťou. Kríž je mierou lásky, vždycky. Je pravda, že je možné milovať bez kríža, ale ak je kríž, spôsob akým beriem kríž, je mierou lásky, je to tak.
Vráťme sa k Augustínovej meditácii, aby sme počúvali jeho, otca a vodcu, aká je na koniec cesta lásky: „Pán hovorí: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali“ (Jn13,34) (…) Ale aká je to dokonalosť lásky? Je to milovať svojich nepriateľov a milovať ich preto, aby sa stali priateľmi (…). Tak miloval ten, ktorý vzal svoj kríž a povedal: „Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia.“ (Lk 23,34) (…) On, keď bol pribitý na kríž, kráčal práve po tejto ceste, ktorá je cestou lásky.“
Drahí bratia, to je aj dnes pre vás výzvou a zodpovednosťou: žiť vo vašich komunitách, takým spôsobom, aby ste zažili skúsenosť Boha a aby ste ho mohli ukázať živého svetu! Skúsenosť Pána, akým On je, a ako nás On hľadá každý deň. Nech Mária, Ježišova matka žiarivá postava Cirkvi vás sprevádza a vás stále ochraňuje. Zo srdca vám žehnám, a žiadam, prosím, modlite sa za mňa. Ďakujem.
(z Talianskeho originálu preložil J.Jurdák OSA a M. Zárik OSA)
