Dnes máme sviatok všetkých svätých rehole.
Všetci sme povolaní k svätosti a preto sa nechajme inšpirovať slovami sv. Augustína:
Poďte oslavujme Pána (Ž 94,1) Augustín sa zastavuje už pri prvom slove „poďte“, to by sa mohlo zdať ako bezvýznamné a preto vysvetľuje: „Čo znamená poďte? Odkiaľ volá žalmista, aby prišli, s kým chce oslavovať Pána, ak nie s tými, ktorí sú vzdialení, aby sa príchodom priblížili, priblížením aby pristúpili a pristúpením aby oslavovali? (…) Nie miestom je niekto vzdialený od Boha ale nepodobnosťou. (…) vzďaľujeme sa od Boha nepodobnosťou a približujeme sa k nemu podobnosťou“ (Komentár k žalmom 94,2)
To „ísť k Bohu“ je potom výstupom duše, vnútra človeka, ľudského srdca smerom k Bohu. V tomto zmysle je modlitba pozdvihnutím mysle, srdca k Bohu. Nejde tu o zmenu miesta ale o zmenu vôle, a to tak, aby človek prispôsobil svoju vôľu Božej vôli: srdce sa neoslabuje ak sa pozdvihne k Bohu (…) Pýtaš sa odkiaľ môžem? Aké laná, aké nástroje, aké schody sú k tomu potrebné? Stupňami sú tvoje náklonnosti, tvojou cestou jetvoja vôľa. Láskou vystupuješ, nedbalosťou zostupuješ. Aj keď stojíš na zemi, si v nebi, ak miluješ Boha. Srdce sa nepozdvihuje tak ako sa pozdvihuje telo; aby sa telo pozdvihlo mení miesto, aby sa pozdvihlo srdce mení vôľu.“ (Komentár k žalmom 85,6)
