List bratom a sestrám augustiniánskej rehole pri príležitosti 500. výročia od začiatku luteránskej reformyluter film

Možno trochu obmedzeným spôsobom sa datuje začiatok Reformy verejným vystavením 95 téz o odpustkoch, ktoré Martin Luther urobil vo Wittenbergu 31. októbra 1517. Každopádne niet pochýb o tom, že Luther spôsobil opravdivú náboženskú krízu, ktorá znamenala zlom v západnom kresťanstve a položila základy nie sekularizmu, ale sekularizácii a zrodu novej Európy. Tieto tézy implikovali tiež zmenu chápania seba samého. Vtedy zmenil aj svoje meno a z Luder prešiel k podpisovaniu sa Eleutherios (slobodný) – počas istého obdobia – a nakoniec Luther.

Jeho silná osobnosť, bohatá a pôsobivá vo svojich protikladoch, nová teológia, ktorú rozvinul, dôsledky revolúcie, ktorú spustil, robia z neho jednu z rozhodujúcich postáv celosvetových dejín a kresťanstva. Môžeme tvrdiť, že existuje doba pred a po Lutherovi.

Nemôžeme zabudnúť, že Martin Luther (1483 – 1546) bol augustinián. Vstúpil do našej rehole a bol členom rehoľnej kongregácie Saska. Patril najprv do komunity v Erfurte a potom vo Wittenbergu. Dostal rôzne riadiace úlohy: viceprior a regent štúdií (1512 – 1515), potom provinciálny vikár v Thuringu a Meissene (1515 – 1518). Tieto úlohy vykonával zodpovedne a múdro, robil rozhodnutia, keď boli nutné, nebol nevšímavý k ťažkostiam, hľadal spoločné dobro. Bol známym profesorom, doktorom teológie a váženým kazateľom, javil veľkú ochotu poslúžiť, keď bol o to požiadaný, ako sa to stalo v jednej internej záležitosti, ktorá ho priviedla do Ríma v rokoch 1511 – 1512. Všetky zdroje ozrejmujú, že to bol brat zbožný, svedomitý a horlivý. Až do 1521 sa zvykol podpisovať „Martin Luther, augustinián“ a nosil rehoľný habit až do roku 1524 a až do smrti si zachoval mnoho zo života rehoľného brata, čo sa týka zbožnosti a správania sa.

Je pravda, že Luther nielen zanechal rehoľu, ale že sa mu sprotivil aj rehoľný život, odmietal praktiky askézy a zbožnosti, recitovanie breviára a iné povinnosti, radikálne pretvoril sakramentálnu teológiu, odsúdil sľuby a podporoval ich zanechanie a masový odchod zasvätených. Škoda spôsobená reholi a rehoľnému životu v Nemecku bola obrovská. Luther bol určitý čas naším spolubratom a zdieľal našu charizmu, ale on sám sa postavil mimo rehoľu svojimi rozhodnutiami a iniciatívami.

Rehoľa svätého Augustína, do ktorej Luther patril, nemá dôvod, aby oslavovala 500 rokov od začiatku Reformy, ale zaiste si ich pripomína. A robíme to pokojne, poukazujeme na pozitívne aspekty, ktoré z toho vzišli: valorizácia jedinca, väčšia dôvera v Boha, centrálne postavenie Písma, priblíženie liturgie ľudu, rozvoj citu spoločenstva, zdravá laickosť, nutnosť reformy chápanej ako návrat k podstatnému. Čo sa môže Katolícka cirkev učiť od luteránskej tradície? Pápež František odpovedá takto: „Dve slová mi prichádzajú na myseľ: reforma a Písmo.“[1] Gesto obnovy pre Cirkev, ktorá je semper reformanda, a voľba dať do rúk ľudu Božie slovo. Musíme sa tiež učiť vyhnúť tomu, aby to, čo by malo byť procesom reformy a oživenia celej Cirkvi, degenerovalo do stavu oddelenia a rozkolu, a tomu, aby zblíženie so Svätým písmom vyústilo do subjektivizmu. Preto podľa luteránskeho teológa Wolfharta Pannenberga „rozdelenie Cirkvi v 16. storočí nemôžeme vnímať ako úspech Reformácie, ale len ako prejav jej dočasného zlyhania. Reformácia mierila k obnoveniu celej Cirkvi, v zameraní na jej biblický pôvod“.[2] Okrem toho môžeme povedať, že schizma Cirkvi je výrazom zlyhania celej Cirkvi.

Dnes pri spomienke na postavu Martina Luthera sa pozastavujeme pri človeku hlbokých náboženských intuícií, ohlasovateľovi a kazateľovi Božieho slova, pri jeho nápaditosti a tvorivosti, jeho nezvyčajnej schopnosti pracovať, pri spôsobe, ako použil tlač a pokrok doby v službe komunikácie, pri jeho hlbokej zbožnosti. „Všetci sme žobrajúci, hoc est verum,“ napísal 16. februára 1546, dva dni pred smrťou.[3] Bol úprimným kresťanom a mužom modlitby, dobrým manželom a otcom rodiny, jednoduchým a pohostinným priateľom, starostlivým vodcom ľudí, ktorí u neho hľadali radu. Srdečnej povahy, komunikatívny, napriek starostiam i chorobám, ktoré ho zasiahli, bol príkladom domácich čností. Treba pripomenúť tiež jeho vnútorné zápasy s úzkosťami a pokušeniami, jeho priamu formu vyjadrovania, otvorenosť duše a dôverný spôsob zdieľania s tými, čo mu boli blízki, jeho duchovnú citlivosť.

Napriek tomu nemôžeme sa vyhnúť rozprávaniu o ďalšom málo lichotivom aspekte: o tom, ktorý sa vzťahuje na jeho netolerantnosť. Tvrdohlavý a nepoddajný, vášnivý a prudký, Luther používal hryzavé výrazy proti tým, čo mu oponovali, dochádzajúc až k urážkam a hrubosti. Často sa javil tvrdý a útočný, prichádzajúc až ku osočovaniu. Vyvolený Bohom, „prorok posledných čias“[4], bol presvedčený o svojej pravde, a tak odpovedal agresívnymi výrazmi na každý nesúhlas. Pre neho nebolo možné niečo odvolať, pretože nepripúšťal možnosť chyby či omylu. Je príznačná jeho fixácia na pápeža, ktorá sa vyvinula od úctivej poslušnosti po odpor a zošklivenie, až po vyústenie do nenávisti v jeho posledných rokoch. Sú naozaj smutné a prehnané jeho urážky a jeho útoky na rímsku Cirkev (na pápežencov podľa jeho svojskej terminológie). Čítanie týchto textov nás napĺňa bolesťou. Dnes, vďaka Bohu, sa časy zmenili: medzi luteránmi a katolíkmi nielenže sú srdečné vzťahy, ale na ceste ekumenizmu sa došlo k styčným bodom, ako Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, podpísané v roku 1999, ku ktorej sa nedávno pripojil Svetový zväz reformovaných cirkví.

Čo sa týka jeho myslenia, javí sa nemožné vyložiť ho tu, ani keby sme ho sumarizovali. Poviem len, že Luther prejavil svojou nedôverou k rozumu a odmietnutím filozofie averziu ku scholastike, aristotelizmu, k príliš štrukturalizovaným teologickým systémom, hrám intelektu, klasifikáciám, sofizmom, školským subtílnostiam. Luther tvrdil, že toto všetko nás odďaľuje od stretnutia s Kristom a bráni pravej viere, ktorá sa zakladá na Písme, na slove. Boh nie je filozofická hypotéza, ale zjavuje sa nám a hovorí v Kristovi. Preto je potrebná väčšia jednoduchosť, zanechanie strojenosti, aby sme šli ku zdroju a umožnili stretnutie. A požaduje tiež priblížiť Božie slovo ľudu, uľahčiť mu kontakt a jeho osobnú asimiláciu. Z týchto základov môžeme pochopiť že Luther venoval veľa času a pozornosti prekladu a výkladu Svätého písma a kázaniu. Preukázal výbornú znalosť rodného jazyka. Jeho preklad Biblie má fundamentálnu dôležitosť, tak v zmysle pastoračnom, ako aj v zmysle filologickom. Luther mal rozhodujúcu úlohu v lexikálnej voľbe a v štýle, v ktorom sa odráža živosť a spontánnosť  hovoreného jazyka. Je obnoviteľom jazyka, ktorý dotuje veľkou presnosťou a realizmom do tej miery, že je považovaný za rozhodujúceho činiteľa pri zjednotení nemeckého jazyka a pri ustanovení modernej nemčiny. Bol uznávaným kazateľom, jeho kázne sa stretávali stále s obrovskou odozvou a boli jednoduchého štýlu, konkrétne a didaktické a veľmi praktické. Hovoril s hlbokým presvedčením, sústredený na to, čo hovoril, bez strácania sa v gestikulácii či teatrálnosti, ale používal ľudové výroky a modizmy. Bol „duchovným z Wittenbergu“[5], vynikajúcim kazateľom a prenášateľom Božieho slova.

Ďalším podstatným bodom jeho myslenia, v augustiniánskej línii, je realita milosti, ktorá sa vzťahuje hlavne na ospravedlnenie v tomto svete, kde triumfuje ľahostajnosť, v ktorom sa žije, akoby Boh neexistoval, v ktorom sa Boh redukuje na nejaký pojem alebo na nejaký zákon. Luther nás privádza k Bohu zjavenom v Kristovi, ktorý je Láska a ktorý sa konkretizuje v láske. Centrom jeho života a jeho úvah bola nepochybne otázka Boha. Od mladosti sa zaoberal mučivou otázkou spásy a našiel uspokojenie a radosť v základe ospravedlnenia z viery (porov. Rim 1, 17). Takže Božia spravodlivosť nemá byť chápaná v aktívnom alebo pomstivom zmysle (spravodlivý Boh, ktorý trestá hriešnikov), ale v zmysle pasívnom alebo ospravedlňujúcom (Boh, ktorí nás robí spravodlivými a daruje nám posvätenie). Nie sú to skutky, akokoľvek dobré by boli, ktoré nám môžu získať spásu, ale je to dôvera v Krista, jediného Vykupiteľa, ktorá sa nám udeľuje vo viere. Solus Christus, soli Deo gloria. Hrozivý Boh sa mení na Otca milosrdenstva a trestajúci Kristus v jediného Spasiteľa skrze kríž. Luther cíti neschopnosť ľudského úsilia bez milosti, ale radikalizuje túto doktrínu a privádza ju do extrému. Pre neho je nemožné, aby ľudská bytosť mohla aktívne spolupracovať na svojej spáse, pretože hriech pretrváva, ale pre Kristove zásluhy sa nám nepripočítava.

Sola scriptura, sola gratia, sola fede. Dôsledky luteránskeho vnímania priviedli k popieraniu slobodnej vôle, k zmene učenia o sviatostiach, k odmietnutiu omše ako obety, k popieraniu služobného kňazstva, k znehodnocovaniu cirkevného magistéria a hierarchie, k démonizácii pápežstva. Napriek tomu Luther bol zarážajúco servilný voči protestantským kniežatám a prejavil sa ako zapálený obhajca legitímneho spoločenského a politického poriadku, aj za veľkú cenu. Jeho postoj k sedliackej vojne (1524 – 1525) je toho príkladom a tvorí jednu z najdiskutovanejších charakteristík reformátora. Tými sú aj ďalšie dva aspekty, prítomné v Lutherovi, ktoré vrhli čierne tiene na dejiny posledných storočí: nacionalizmus a antisemitizmus.

Lutherova postava sa nedá ľahko vysvetliť, ale je zaiste fascinujúca. Je plná kontrastov, ktoré sťažujú objektívnosť a vyváženosť, ale ponúka ohromne inovatívne črty a je nepochybne veľmi aktuálna. Hoci prešlo už päť storočí, neustále vyvoláva krajné reakcie: sympatiu, alebo vášnivý odpor. A v našom augustiniánskom prostredí, žiaľ, zostáva ešte neznámy. V reholi potrebujeme špecialistov na Luthera, tak na poli historickom ako aj teologickom. Dúfam, že táto spomienka na luteránsku reformu bude výzvou a podnetom ku štúdiám v tomto smere.

Som vďačný za prejavený záujem a za iniciatívy podniknuté v rôznych oblastiach rehole, predovšetkým na poli akademickom, organizovaním kongresov, študijných dní a vydávaním publikácií. Generálna rada sa zapojila v tomto smere podporou zorganizovania kongresu s názvom Luther a reforma: sv. Augustín a rehoľa augustiniánov, ktorý sa bude konať v Ríme od 9. do 11. novembra. Dúfam, že je to dobrý východiskový bod.

Prajem si zakončiť prenikavou reflexiou pápeža Benedikta XVI., ktorú mal v Augustinerkloster v Erfurte, počas cesty v Nemecku: „Teológia pre neho nebola akademickou záležitosťou, ale vnútorným bojom so sebou samým, bojom, v ktorom išlo o Boha, bojom s Bohom. ‚Ako je možný Boh, ktorý je milosrdný?‘ Vždy nanovo ma zasahuje fakt, že práve táto otázka bola hybnou silou celej jeho cesty. Kto dnes, dokonca i medzi kresťanmi, rieši niečo podobné? Čo znamená otázka o Bohu v našom živote? V našom hlásaní? Pre väčšinu ľudí, i medzi kresťanmi, sa Boh v konečnom dôsledku nezaujíma o naše hriechy a naše činnosti. Pretože on predsa vie, že sme všetci iba ľudia (telesní). Pokiaľ dnes ešte veríme v Boží súd, že existuje druhý breh a takmer všetci predpokladáme, že Boh v skutočnosti musí byť veľkorysý, že nakoniec vo svojom milosrdenstve nám odpustí naše malé nedostatky. Sú ale naše nedostatky skutočne také malé? Či nie je svet ničený kvôli korupcii veľkých, ale tiež malých, ktorí myslia iba na svoj vlastný prospech? Nie je snáď devastovaný mocou drog, ktoré sú udržované na jednej strane túžbou po živote a peniazoch a na druhej strane lačnosťou po pôžitku u tých ľudí, ktorí im prepadli? Nie je snáď svet ohrozený narastajúcim sklonom k násiliu, ktoré sa nezriedka maskuje zdanlivou religiozitou? Mohli by hlad a chudoba devastovať do takej miery celé oblasti sveta, keby v nás Božia láska, počínajúc láskou k blížnemu a k Božím tvorom, k ľuďom, bola živšia? V otázkach týmto smerom by sa dalo pokračovať. Nie, zlo nie je gigantom. Nemohlo by byť tak silné, keby sme my kládli Boha skutočne do stredu svojho života. Otázka: Aká je Božia pozícia vo vzťahu k mne, ako stojím ja pred Bohom? – táto pálčivá otázka Martina Luthera by sa mala znovu stať – iste novým spôsobom – tiež našou otázkou. Myslím, že toto je prvý apel, ktorý by sme mali cítiť pri stretnutí s Martinom Lutherom.“[6]

Nech nás naša Pani milosti sprevádza svojou láskou.

V Ríme, 28. septembra 2017

Alejandro Moral Antón

Generálny prior Rehole sv. Augustína

preklad: Miroslav Zárik, Juraj Pigula

Zdroj: www.augustinians.net

Foto: wikipedia;

[1] Porov. Interview s pápežom Františkom z príležitosti apoštolskej cesty do Švédska, La Civiltà Cattolica 2016 – IV, 313 – 324.

[2] W. Pannenberg, Die Augsburger Konfession und die Einheit der Kirche, Ökumenische Rundschau 28 (1979), 113.

[3] Porov. M. Luther, Weimarer Ausgabe (WA) 48, 241.

[4] Porov. Tischreden (WATr) 5, 23,27-24,6.

[5] Porov. WA 10, 2.

[6] Príhovor Benedikta XVI. počas stretnutia so zástupcami Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku, Erfurt 23. septembra 2011.

Lenka blogerkaLen mať otvorené srdce.

Počas ticha som si opakovala slová z prednášky otca Juraja: ,,Boh je Bohom prekvapení.“ Túžila som, aby sa mi ukázal novým spôsobom, ale zároveň som sa bála, že sa mi ukáže takým spôsobom, z akého mám strach. A teda po prednáške som sa pripravila na to, že Ho nájdem v nových veciach… vo vánku či v lúčoch slnka.

Ale Boh ma prekvapil. Istý čas sme kráčali hore kopcom, slnko pražilo a ja som už nevládala. Práve vtedy, na okraji cesty, rástli obilné klásky. Položila som na nich ruku a ako som kráčala, hladkala som ich. Jemne. Nežne. S pokojom. Kráčala som ďalej a klasy nahradili bodliaky či vysoká tráva, ale ruku som mala stále položenú. Usmiala som sa. Došlo mi to.

Boh ako ruka, ktorá sa s nehou dotýka mňa, človeka. Nezáleží Mu na tom, akú chybu som v živote urobila, koľko bodliakov hriechu sa na mňa nalepilo, koľkých nepatrných chýb som sa dopustila, aké mám talenty, čo robím, alebo naopak čo neviem robiť. Záleží mu na tom, kým som. A s rovnako veľkou láskou, nehou, pokojom a radosťou sa stará o každého z nás.

Kráčali sme ďalej a prechádzali sme okolo koňa. Ako správna fotografka (:D) som chcela zachytiť moment, ako ho moji spolupútnici hladkajú. Preto som sa rozbehla. Keď som bola blízko, kôň sa zľakol a ušiel. Nebola ani fotka a zrejme ani kôň neostal bez traumy.

Ale pochopila som. Niekedy mám strach, že Boh mi prejaví lásku spôsobom, ktorého sa bojím, pretože raz ma niekto takto zranil. A práve vtedy si uvedomím že Boh je iný.

On je Boh. Pozná ťa. Má spočítaný každý vlas na tvojej hlave. On sám sebe nikdy nedovolí prejaviť ti lásku, tak aby si sa jej bál. Stará sa o mňa. O teba. S najväčšou láskou, akú si ani nedokážeš predstaviť. Vie o tebe všetko. Kráča s tebou.

A na konci cesty, aby potvrdil to, čo mi prisľúbil, mi povedal, že Ježiš ma nikdy neodpíše. Vďaka peru, ktoré by som zrejme nikdy nevidela, ak by Veronike nespadlo na cestu.

Áno, aj takýmto kreatívnym a prekvapivým spôsobom vie dokazovať to, ako mu na mne, na tebe záleží.

Len mať srdce otvorené. On odpovie.

 

Máš to v rukách Ty. Všetko.

 foto púť 1Každú púť ma Boh učí nové veci. Tentokrát som sa rozhodla, že svoj batoh nechám v aute a budem putovať len s foťákom. Bolo to hlavne kvôli negatívnej skúsenosti z minulého roku, keď som druhý deň na púti skoro odpadla. Mala som foťák a bolo to namáhavé, niesť dve ťažké veci na svojom chrbte.

Dlhšie som bojovala s tým, či môžem ísť len tak s ruksačikom a foťákom, keď to má byť hlavne o sebazapretí, o nekomforte, o vystúpení zo svojho pohodlia… No išla som. A Boh ma vďaka tomuto rozhodnutiu naučil dôležitú vec.

Často som si myslím, že všetko musím zvládnuť sama. Že nemôžem požiadať o pomoc. Že pomoc ani nepotrebujem. Že si vystačím sama. No On ma učil, že chce zobrať moje každodenné trápenie na svoje plecia. Učil ma, že sa nemám báť zložiť k Jeho nohám ťažkosti, ktoré ma premáhajú. Učil ma pustiť všetko, čo ma ťaží. Pustiť to konečne z mojich rúk. A odovzdať to do Jeho rúk. Učil ma pokoriť sa pred Ním a každé ráno vyznávať, že sama to nedám. Že som závislá len na Ňom.

Počas týždňa som spoznala ľudí, ktorí začali dôverovať Bohu. A keď som ich začala spoznávať viac, zistila som, že každý z nich si nosí v živote istú ťažkosť, ktorá ho premáha. Bolo to pre mňa zvláštne a zároveň povzbudzujúce zistenie. Ľudia krásni, radostní, úprimní, s pevnou vierou, veľkou láskou, s chuťou spievať, tancovať… No v srdci si nesú spomienky na ťažké časy, ktorými museli prejsť, aby teraz boli práve takýmito krásnymi, radostnými, úprimnými… A toto je milosť.

Každý deň máme možnosť rozhodnúť sa. Padnúť do ťažkosti. Nechať hriech, aby nás ovládal. Prehlásiť, že náš život nemá zmysel, lebo okolnosti nám neprajú. Prijať klamstvo o sebe a zožierať svoje vnútro nepravou identitou, ktorú sme chtiac-nechtiac o sebe prijali.

Našli by sme mnoho temných vecí, pre ktoré sa môžeme rozhodnúť každé ráno.

No mňa veľmi teší, že každý z nás pochopil, že existuje aj iná Cesta. Iná Pravda. Iný Život. A to, že sme tu, svedčí o tom, že sme našli odvahu povedať Bohu svoje áno.

Áno, v každej temnej oblasti nášho života a nechať Jeho, aby do nej vstúpil so svojím Svetlom. Nechať Jeho, aby nás premieňal Pravdou, aby sme ju mohli niesť ďalej. Aj za hranice nášho komfortu. Aby sme mohli byť svetlom sveta a soľou zeme.

A toto si odnášam z púte. To, že som pomazaná za proroka. V každej situácii môjho života, vždy keď sa rozhodnem počúvať Jeho hlas, prijímať Jeho Pravdu a dávať ju ďalej.

A o tom to je. Rozhodnúť sa pre Svetlo v každej temnote našich životov. S vedomím, že On dokáže nemožné. A že raz z vyprahnutej zeme bude tá najkrajšia záhrada plná ovocia požehnania.

Foto a texty: Lenka Bednárová

 

 

Príspevok za púť: 40 Euro (strava na celý týždeň, spevník+šatka, autobus z Gaboltova do Prešova v nedeľu ráno o 9:15).
Potrebné veci: spacák, karimatka, pršiplášť, dobrá obuv, prezúvky, Nový zákon (aj v mobile), pero a zošit, olovrant na prvý deň popoludní.
Základné informácie o púti Prešov-Gaboltov 2017
Putovanie je nádherný spôsob ako hľadať Boha spolu s priateľmi v diskusii, modlitbe, námahe a v radosti.
Kráča sa v prírode či po cestách, každý so svojím vakom, s možnosťou poslať karimatku autom 🙂
Ak má niekto problémy s chrbticou (alebo niečo podobné), môže požiadať o nosenie vaku autom.
Každý deň má svoju tému, prednášajúcich a na omšiach spievame spoločne ako jedna skupina mládežnícke piesne.
Každý bude pridelený do skupiny, v ktorej bude kráčať a zdieľať svoje myšlienky, vieru či pochybnosti.
Nechýba na tejto duchovnej obnove okrem modlitieb a duchovnej potravy aj kopec zábavy a radostné ovzdušie 🙂
“Kráčať v spoločenstve spolu s priateľmi, s tými, ktorí sa majú radi, toto nám pomáha a pomôže nám to prísť až tam, kam musíme dôjsť,” hovorí pápež František.
Cieľom je mariánske pútnické miesto Košickej arcidiecézy – Gaboltov. Kráčame k tomuto cieľu, aby sme prišli ku Kristovi, ktorého nám Mária na milostivom obraze (ikone) ukazuje. Chceme sa od Márie učiť byť Ježišovými učeníkmi a ukazovať v našom živote na neho.
Putuje sa týždeň s hlbokým duchovným programom.

Pri príležitosti sviatku sv. Rity – nádeji v neriešiteľných situáciách, ktorý Cirkev slávi 22. mája, vydáva kresťanské kníhkupectvo Zachej.sk knihu priora Rehole sv. Augustína, Juraja Pigulu, oslavujúcu cnosti tejto vzácnej svätice – 7 cností sv. Rity.

Autor Juraj Pigula na 68 stranách podrobnejšie skúma a opisuje neuveriteľnú vnútornú silu sv. Rity, ktorá sa prejavovala nielen vo vyhrotených a ťažkých situáciách, ktorým v živote nespočetne veľakrát čelila, ale aj v každodennom živote. „Úlohou knihy je priblížiť sv. Ritu čitateľovi – jeho každodennému, povieme, normálnemu životu. Zmyslom nie je, aby kniha sv. Ritu prezentovala ako nadzemskú sväticu, ale skôr, aby sme si uvedomili, aký veľký je Boh, ktorému dôverovala,“ povedal Pigula pre kníhkupectvo Zachej.sk.

7 cností

 

Publikácia predstavuje sv. Ritu ako ženu pokoja, viery, modlitby, odpustenia, nádeje, utrpenia a lásky, vďaka čomu sa z nej opäť stáva obrovská inšpirácia a posila pre náš každodenný život. „Môže byť sprievodkyňou, priateľkou, tešiteľkou a radkyňou,“ hovorí prior Rehole sv. Augustína a dodáva: „ V mnohom sa môžeme nájsť v podobných problémoch, ktorými ona sama prechádzala a vidieť aké riešenia našla v spolupráci s Božou milosťou a silou. Inšpiroval ju Duch Svätý a ona sa mnohokrát nechala viesť nie prirodzeným inštinktom, ale skutočným evanjeliom. A práve toto sa snažím zachytiť v cnostiach.“

Príbehy z Ritinho života sú svedectvom, ktoré v živote každého čitateľa môže otvoriť dvere rovnakého požehnania, aké na sebe niesla táto talianska svätica. Čo teda môže kniha 7 cností sv. Rity priniesť čitateľovi? Juraj Pigula hovorí: „Je fascinujúce vidieť sv. Ritu z rôznych uhlov pohľadu a pozorovať ako Božia milosť môže tvarovať človeka, keď sa mu pokorne odovzdá ako hlina hrnčiarovi.“

Knihu 7 cností sv. Rity si môžu záujemcovia objednať s 15 % zľavou na www.zachej.sk (Akcia platí do 10. mája 2017). Publikácia vychádza v sérii Rita medzi nami. (V sérii už vyšlo: 3 novény k sv. Rite, 33 modlitieb k sv. Rite a Sv. Rita – dych odpustenia).

Juraj Pigula, OSA sa narodil v roku 1976 v Prešove. V roku 1995 vstúpil do Rehole sv. Augustína. Po ukončení základnej teológie v Ríme, absolvoval licenciátne a doktorandské štúdiá na Patristickom Inštitúte “Augustinianum”. V rokoch 2005-2015 vyučoval patrológiu na teologickej fakulte (KU) v Košiciach a v rokoch 2009-2012 aj na Inštitúte sv. Tomáša Akvinského (CMBF UK) v Žiline. Je členom Českej patristickej společnosti a International Association of Patristic Studies. Venuje sa spiritualite a teológii sv. Augustína a patristickej exegéze. Patrí k tímu autorov Komentárov k Starému a Novému zákonu, ktoré vychádzajú na Slovensku. Je šéfredaktorom časopisu a webstránky Zasvätený život. V minulosti sa edične podieľal na vzniku kníh Horiace srdce, 3 novény k sv. Rite či Milosrdné srdce, ktoré vyšli v kníhkupectve Zachej.sk.

zdroj: tkkbs.sk

Púť do Talianska: od Kataríny Sienskej po pátra Pia z Pietralciny. Po stopách svätých a talianskej kultúry.

(Bratia augustiniáni a farnosť Brestov)

Košice – Siena – Rím – Montecassino – San Giovanni Rotondo – Bologna

Sprevádzajú kňazi: P. Juraj Pigula a dp. Pavol Štefúrik.

Cena: 330 Euro – 5 krát nocľah v hoteli s polpenziou. Autobus a šoféri spoločnosti Slivtour.

Prihlasovanie a info: augustiniani@gmail.com

9.6.2017 – odchod z Košíc o 12:00. Hypermarket Tesco Extra.

10.6.2017 – návšteva mesta Siena (rodný dom Kataríny Sienskej, kostol sv. Kataríny Sienskej, Katedrála a baptistérium – samostatný vstup za poplatok, centrum Sieny s námestím, voľný čas). Príchod do Ríma, večera.

11.6.2017 – raňajky. Návšteva Ríma: Anjel Pána so Svätým Otcom, prehliadka baziliky sv. Petra a námestia, Anjelský most, sv. omša na hrobe sv. Moniky a prehliadka kostola sv. Augustína. Pantheon, Piazza Navona, Caravaggiove diela v San Luigi dei Francesi. Večera.

12.6.2017 – raňajky. Santa Maria del Popolo, Španielske schody, Fontana di Trevi, San Marco, Capitol,  Angelicum, Forum Romanum, San Pietro in Vincoli, Colloseum – samostatný vstup za poplatok. Večera.

13.6.2017 –  raňajky. Odchod z Ríma. Návšteva slávneho benediktínskeho kláštora Montecassino. Príchod do San Giovanni Rotondo. Ubytovanie a večera.

14.6.2017 – raňajky. Celodenný program: návšteva San Giovanni Rotondo s prehliadkou baziliky Pátra Pia a miest spojených s jeho životom. Večera.

15.6.2017 – raňajky a odchod. Návšteva mesta Bologna.

16.6.2017 – príchod do Košíc cca o 18:00.

Oznamy 22. januára 2017

 

Sv. omše:

Nedeľa 22.1.2017 – 10:30 +Pavel,Andrej,Mária

Štvrtok 26.1.2017 – 18:00 ZBP a DDS pre Margitu

Nedeľa 29.1.2017 – 10:30 + Margita

 

Ďalšie info:

Pripravujeme kurz Manželské večery, ktorý začne 6.2.2017. Je to príležitosť urobiť niečo pekné pre vaše manželstvo a randiť pár večerov vo dvojici.

Augustiniánsky ples – už je takmer úplne vypredaný. Predaj lístkov po sv. omši. Hľadáme sponzorov na tombolu.

Vezmi čítaj – inciatíva našej Rehole a kníhkupectva Zachej. Prvé stretnutie 31. Januára o 16:30 sv. omša v kostole sv. Antona Paduánskeho na Hlavnej (seminárny kostol). Prednášať bude P. Juraj Pigula na tému: Milosrdenstvo bez hraníc. Od Augustína po pápeža Františka. Viac info na plagáte.

Oznamy 25.12.2016

Narodenie Pána 25.12. 2016

Nedeľa, 8:00 – 

Nedeľa, 10:30 –  † Július, Mária, Michal, Anna

Sv. Štefan 26.12. 2016

Pondelok, 8:00 – 

Pondelok, 10:30 – Za BP a DDS pre Rudolfa a Róberta

29.12. 2016 – Štvrtok , 18:00 –  † Jozef

30.12.2016 – PiatokSvätá Rodina – sv. omša o 17:00

Silvester – 31.12.2016 Sobota – 18:00

Nový Rok – 1.1.2017 – Nedeľa – 10:30

Milodary na stavbu nášho kostola od jedného dobrodinca 500,00 € a od ďalších dobrodincov ešte 220,00€ Pán Boh zaplať všetkým darcom.

V piatok je deň sv. rodiny v kláštore bude program pre rodiny od 15:00, 15:30 prednáška, 17:00 sv. omša s obnovou manželských sľubov.

V sobotu Silvester začne sv. omšou zo sviatku Panny Márie Bohorodičky o 18:00 potom budú vešpery, večera a zábavný program do 23:00 od 23: 30 do 0:30 adorácia, potom novoročný prípitok.

Myšlienka na týždeň: „ Vtelenie Božieho Syna zažíha v noci sveta nové svetlo, ktoré sa dáva vidieť jednoduchým očiam viery, tichému a pokornému srdcu toho, kto očakáva Spasiteľa.“ / Pápež František/

Oznamy 18.12.2016

 

Poriadok sv. omší:

21.12. 2016 –Streda, 6:30 – Za BP pre Adriánu s rod.

22.12. 2016 –Štvrtok, 18:00 – Za uzdravenie Ireny

24.12. 2016Vigília Narodenia Pána

Sobota, 22:00 – 

25.12. 2016 Narodenie Pána

– Nedeľa, 8:00 – 

– Nedeľa, 10:30 –  † Július, Mária, Michal, Anna

26.12. 2016 sv. Štefan

– Pondelok, 8:00 – 

– Pondelok, 10:30 –  Za BP a DDS pre Rudolfa a Róberta

Minulú nedeľu bola zbierka na stavbu nášho kostola v hodnote 655,30€ Pán Boh zaplať všetkým darcom.

Vo štvrtok 22.12. od 17:00 do 17:55 spovedanie pred sviatkami.

 

Ponúkame za milodar na kostol:   Augustiniánsky kalendár 4€;

Myšlienka na týždeň:
„ V tomto predvianočnom období nebehaj bezhlavo hľadať darčeky. Buď ty darčekom pre ostatných!“

 

Pomáhať našim deťom správne sa rozhodovať

 

Jozef Borovský a Zuzana Borovská

 

(téma odznela ako súčasť stretiek pre rodiny v kláštore sv. Augustína)

  1. Sex a sexualita

 Prečo hovoriť s deťmi o sexe?

  • tlak zvnútra (nástup puberty)
  • tlak spoločnosti
  • tlak rovesníkov

Aby boli deti schopné odolávať týmto tlakom,  treba im vštepiť sebaúctu.

 

Mýty o sexe

  1. Sex je predovšetkým o uspokojovaní vlastných túžob.
  • médiá majú dnes výrazný vplyv na postoje a hodnoty spoločnosti. Poznáme to, vo filmoch sa málokedy objavuje dlhotrvajúci, záväzný vzťah. Možno budeme jediný, kto povie našim deťom, že sex je maximálne naplňujúci iba v manželstve a nie je o uspokojovaní vlastných túžob, ale o dávaní seba samého v láske a vernosti druhej osobe.

 

  1. Množstvo sexuálnych partnerov poskytuje viac skúseností.

 

  • sex nie je iba telesné spojenie, ale vytvára aj hlbokú emocionálnu, psychologickú a dokonca duchovnú jednotu. Toto Biblia popisuje ako skutočnosť, že muž a žena sa stávajú jedným telom. Páry, ktoré majú spolu sex a potom sa rozídu trhajú toto spojenie jedného tela. To vedie k mnohým zraneniam.

 

  1. Chránený sex je v poriadku.

 

  • posolstvo o „bezpečnom sexe“ vyučujú v mnohých školách. Avšak mať bezpečný sex znamená abstinenciu mimo manželstva. Inak to často vedie k nečakaným a nechceným tehotenstvám a k potratom.

 

  1. Pornografia je neškodná zábava.

 

  1. Páry, ktoré spolu žijú majú lepšiu šancu rozhodnúť sa, či sú jeden pre druhého tí praví.

 

  • rýchlo sa zmenila situácia, nedávno ukazovali ľudia prstom na tých, čo žijú spolu bez záväzku a teraz sa to považuje za úplne prirodzené. Ak mladí počkajú so sexom až do manželstva, pomôže im to správne sa rozhodnúť pri výbere budúceho manžela/manželky. Inač môže sex zahmliť tento úsudok.

 

 

  1. Sex je poľutovaniahodný a trápny.

 

  • presne takto to deti vnímajú, keď sa rodičia neustále vyhýbajú odpovediam na túto tému. Namiesto toho, aby sme deťom postupne predkladali zdravý pohľad na sex, mnoho rodičov radšej mlčí.

Ako hovoriť s deťmi o sexe?

  1. Často a po troškách, nenásilne. Môžeme napr. využiť, keď sa naskytne nejaký príklad z okolia, alebo keď sa niečo v súvislosti s témou objaví v televízii, časopise,… Tiež nie veľmi z osobného hľadiska. Tínedžerov uvádza do rozpakov už len predstava, ako ich rodičia spolu tancujú, nie ešte to, ako sa milujú J

Pri týchto rozhovoroch nám pomôže to, že my naše deti poznáme lepšie ako ktokoľvek iný a musíme samy sebe dôverovať, že my im najlepšie odovzdáme naše presvedčenie a hodnoty aj v sexuálnych záležitostiach.

 

  1. Začať v mladom veku

 

  1. Prevziať iniciatívu. Nie všetko o čom treba hovoriť príde do reči spontánne.

 

  1. Potvrdzovať sexuálnu identitu našich detí. To znamená dať deťom pozitívny pohľad na ich sexualitu. Dokonca ešte predtým, ako sa dieťa narodí by sme nemali byť sklamaní keď sme očakávali syna namiesto dcéry a naopak. Dôležité je potvrdzovať och sexuálnu identitu počas celého obdobia vývoja. Počas puberty však o to výraznejšie. Otec má byť vzorom pre svojho syna a svojej dcére poskytovať model zdravého vzťahu s mužom. Matka má byť vzorom pre dcéru a synovi pomáhať naučiť sa správať k ženám. Tiež je dôležité aby dovolila svojim deťom osamostatniť sa.

 

  1. Usmerňovať tínedžerov. Zachovať chladnú hlavu a nájsť si na nich čas vždy keď začnú samy o tejto téme rozprávať, aj keď sme unavení, lebo neskôr sa už možno nebudú chcieť k tomu vracať. Pomôcť im správať sa prirodzene k druhému pohlaviu.

 

  1. Sex a alkohol. Našim tínedžerom musí byť jasné, že priveľa piť znamená strácať nad sebou kontrolu. To môže spôsobiť to, že urobia niečo čo by mohli neskôr ľutovať.

 

  1. Neplánované tehotenstvo. Ako majú rodičia reagovať aj na takéto a podobné situácie? Aj keď je v tej chvíli ťažké hovoriť s rozvahou, pri takýchto a podobne ťažkých situáciách je dobré začať vetou napr. ďakujeme, že si sa nám s tým zdôveril/zdôverila. Spôsob akým budeme na podobné situácie reagovať ovplyvní nie len výsledok, ale aj naše vzťahy a dôveru v budúcnosti.

 

  1. Viesť vlastným príkladom. Nie je pokrytectvom stanoviť pre deti štandardy, ktoré sa nám nepodarilo dodržať. Možno by sme sa úprimne radi podelili o niektoré naše zážitky, ktoré ľutujeme, ale na to musia mať deti vhodný vek. Ak sa malé dieťa dozvie o rodičovských zlyhaniach, môže to narušiť jeho pocit bezpečia a dôvery. Tínedžer bude zase rodičovské chyby považovať za dôvod prečo rodičia nemajú mať priveľmi vysoké nároky na jeho vlastnú sexualitu. Vo vhodnom veku však deti ocenia našu otvorenosť, ktorá prehĺbi náš vzťah s nimi.
  1. ALHOKOL A INÉ DROGY

 

Prečo sú drogy a alkohol dnes také rozšírené?

 

  • relativizmus: predtým platilo, že pre našu spoločnosť existujú isté normy ustanovené autoritami a že ich porušovanie nesie so sebou následky. Relativizmus žiadne takéto hranice nepozná. Jednotlivci si samy vyberajú čo je správne a čo nesprávne. Dalo by sa to zhrnúť aj takto „Ak vám niečo robí dobre, robte to.“
  • dostupnosť: mnohí tínedžeri majú dnes lepšie finančné možnosti v porovnaní s minulosťou. Na druhej strane je tu reklama na rôzne ochutené nápoje s obsahom alkoholu. Pre mnohých je to prvé stretnutie sa s alkoholom už v mladom veku, lebo tieto nápoje majú príťažlivé obaly, sú moderné a miešajú v sebe všetky obľúbené detské príchute spolu s alkoholom.
  • neistota: tínedžeri viac než po čomkoľvek túžia po uznaní a obdive, hlavne svojich rovesníkov, snažia sa zapadnúť, ale len málo tínedžerov dokáže odhadnúť koľko znesú

Ak zistíme, že náš tínedžer toho vypil priveľa, spôsob akým zareagujeme ovplyvní jeho budúce správanie. Prehnané reakcie veci len zhoršia. Ak sa rozčúlime a dáme mu lekciu, obyčajne tým znemožníme každú ďalšiu komunikáciu. Hlavne pre rodičov tínedžerov je dôležité poznať fakty, čo sa týka alkoholu aj drog. Tínedžerom už totiž odpovede nezaobaľujeme, hovoríme s nimi priamo.

Základné fakty o pití alkoholu

  • Alkohol je sedatívum, lebo umŕtvuje časti mozgu zodpovedné za sebakontrolu.
  • Šumivé alkoholické nápoje účinkujú skôr, lebo alkohol sa z nich dostáva do krvi rýchlejšie.
  • Neexistuje spôsob ako rýchlejšie vytriezvieť. Káva, studená sprcha, atď. spôsobujú, že človek je menej ospalý, ale nepomôžu organizmu zbaviť sa alkoholu rýchlejšie.
  • Okrem krátkodobých nebezpečenstiev rizikového správania počas opitosti sú tu aj dlhodobé zdravotné riziká v súvislosti s pitím alkoholu, napr. cirhóza pečene.

 

Pri drogách platí to isté – rodičia musia byť informovaný, aby dokázali faktami o jednotlivých drogách odradiť svoje dospievajúce deti.

Najviac rozšírené drogy: Marihuana, extáza, kokaín.

Okrem argumentov, ktoré máme dávať našim deťom keď príde na tému drogy, môžeme ich naučiť pripraviť sa na rôzne situácie, ktoré môžu nastať, prípadne akým spôsobom alebo akými slovami odmietnuť ponúkanú drogu.

Podtitulok pre protidrogovú kampaň vo Veľkej Británii znie „Užívať drogy je protizákonné, hovoriť o nich nie.“

  • PENIAZE, TV A INTERNET

Našim deťom hrozí, že ich identita sa bude formovať na základe značiek ktoré nosia, mobilov, ktoré vlastnia, alebo osobností, ktoré si vytvorili vo virtuálnom svete. Internetové vzťahy zas môžu nahradiť tie skutočné. Našou povinnosťou je naučiť naše deti ako žiť v modernom svete so všetkými jeho pokušeniami.

Peniaze

Tlak kúpiť deťom čo „potrebujú“ alebo „musia mať“ začína už pred ich narodením. Reklama sa zameriava už na tie najmenšie deti (rozprávkové postavy na džúsoch, papučiach, na všetkom) a ako deti rastú, zoznam sa rozširuje. A aby sa problém ešte znásobil, naša kultúra „mať všetko“ povzbudzuje ľudí brať si pôžičky aby si mohli kúpiť čo chcú hneď teraz.

Ako teda učiť deti správnemu prístupu k peniazom?

  • V prvom rade sa musia zhodnúť obaja rodičia na spôsobe akým naučiť deti šetreniu, zodpovednosti a štedrosti.
  • Hovorme s deťmi o sile reklamy, o tom čo potrebujú a čo nepotrebujú.
  • Buďme im príkladom. Ukážme im, že aj my musíme počkať, kým si na niečo našetríme, alebo v obchode len tak medzi rečou môžeme upozorniť na niečo čo sa nám páči no napriek tomu si to nekúpime, lebo to nepotrebujeme.
  • Ak chceme dávať pravidelné mesačné vreckové, naučme naše deti, nech si časť z vreckového odložia, nemusia minúť všetko, môžu aj časť vreckového darovať, alebo pomôcť niekomu inému.
  • Nepodporujme unáhlené nákupy.
  • Ak dáme určitý finančný prídel na nákup nejakého oblečenia, nesmieme ho nakoniec kúpiť my len preto, že dieťa peniaze už minulo na niečo iné. Odolávajme navýšeniu prídelu na požiadanie.
  • Hovorme s nimi o následkoch toho, ak sa dostanú do dlhov.
  • Povzbudzujme ich, aby si vážili svoj majetok a starali sa oň.

Televízia a počítač

Väčšina rodičov cíti, že tu sú potrebné isté hranice, vedieť však aké, nie je také jednoduché. Hranice v sledovaní tv sú samozrejme nutné aj čo sa týka nás rodičov. Tv má byť len doplnkom aktívneho rodinného života s množstvom iných činností. U detí musíme mať prehľad o tom čo pozerajú a ako dlho to pozerajú. My sme tí, ktorí rozhodujú o čase strávenom pred televízorom aj o tom, kedy treba prepnúť na iný kanál. Ako deti rastú, budú si postupne samy regulovať čas strávený pred televízorom a prevezmú aj zodpovednosť za to, aký program budú pozerať. V tínedžerov nie je na škodu, ak sa ku nim pridáme, keď pozerajú nejaký pre nás neznámy seriál.

Tv a počítačové hry môžeme napr. ponúknuť ako formu odmeny po tom, čo dieťa má splnené všetky svoje povinnosti, ani to však neznamená, že pri tom môže byť ako dlho chce. Aby sme mali prehľad, čo naše dieťa pozerá, alebo aké hry hrá, nemali by byť počítač ani televízia umiestnené v detskej izbe, ale v izbe prístupnej pre každého. Pre kontrolu obsahu internetových stránok existujú aj rôzne filtre, ktoré zamedzujú tomu, aby do počítača prichádzalo čokoľvek so zreteľne sexuálnym obsahom. V istom veku musíme doslova špehovať naše deti čo sa týka internetu. To znamená kontrolovať históriu prezerania, sťahované súbory aj kôš. Tiež je dobré rozprávať sa s deťmi o rizikách chatovania s neznámymi ľuďmi a zverejňovaním fotiek na internete. Pokiaľ je dieťa vo veku, keď mu chcete kúpiť mobil, myslite na to, že aj takto sa vie dostať na rôzne nevhodné internetové stránky a tu sa nám to už môže vymykať z rúk.  Preto je dobré deťom  v takom prípade kúpiť jednoduchší model bez možnosti pripojenia na internet. Aj keď sa stretneme so značným odporom. Súvisí to okrem iného aj s predchádzajúcou kapitolou o peniazoch, kde sme spomínali, že je dobré ak dieťa nedostane hneď všetko po čom túži.