Dátum a čas
V sobotu 18.10.2025, na sviatok sv. Lukáša evanjelistu, naši spolubratia Daniel Imrich OSA a Július Kunc OSA zložili svoje večné sľuby v Reholi sv. Augustína do rúk nášho provinciála p. Gabriela Pediciniho OSA. Zložením týchto sľubov sa stali plnohodnotnými členmi našej Talianskej augustiniánskej provincie, ktorej patrónom je sv. Mikuláš z Tolentína.
Na tejto slávnosti, ktorá sa konala v Kostole sv. Rity v Košiciach sa zúčastnili spolubratia a veriaci z rôznych častí sveta. Medzi pozvanými hosťami boli okrem iných aj náš provinciál p. Gabriele Pedicino OSA (Taliansko), p. Benjamin García Franco OSA (Mexiko, predstavený Medzinárodného augustiniánskeho kolégia sv. Moniky v Ríme a generálny radca), p. Enrique Martín Sanz OSA (Španielsko, majster profesov–študentov v Medzinárodnom kolégiu sv. Moniky v Ríme), p. Beniamin Kuczała OSA (Poľsko, provinciál Poľskej augustiniánskej provincie), p. Angelo Lemme (Taliansko, pôsobiaci v Česku, bývalý majster novicov v Brne). Prítomní boli ďalší naši spolubratia študenti a kňazi z Európy, Afriky, Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie.
Privítali sme u nás aj farníkov z farností našich spolubratov Daniela z Kapušian pri Prešove, ktorí prisšli so svojím pánom farárom ThLic. Petrom Kentošom, a z farnosti brata Júliusa zo Zemoplínskej Teplice na čele s pánom farárom Mgr. Igorom Čellárom. Medzi prítomnými nechýbali priatelia a známi našich spolubratov z Čiech a Poľska. Spoločne sme vytvorili spoločenstvo jedného srdca a jednej duše, ktoré prosilo Boha o požehnanie pre našich spolubratov. Hudobne nás doprevádzali naši zboristi na čele s organistom Jozefom Timuľákom a majsterkou zboru Alžbetkou Eötvös.
Slávnostnej sv. omši predsedal predstavený Kláštora sv. Augustína v Košiciach p. Pavol Benedik OSA, a homíliu predniesol provinciál p. Gabriele Pedicino OSA. Po homílii zložili do jeho rúk naši spolubratia svoje večné sľuby.
Naši spolubratia Daniel a Július sa po zložení večných sľubov vrátili späť do Talianska, kde aktuálne pôsobia. Brat Daniel v komunite v Tolentíne a brat Július pokračuje vo svojich teologických štúdiách v Ríme.
Obom prajeme hojnosť Božieho požehnania na ceste nasledovania Krista v reholi a veľa horlivosti a radosti v službe Bohu a ľuďom.
Z množstva fotografií si môžete pozrieť tie najvýstižnejšie.
.
Ponúkame vám aj zamyslenie z homílie, p. Gabrieleho Pedicino OSA:
„V noci Pán volá mladého Samuela. V našich nociach môže Pán prehovoriť k existencii každého z nás. Môže nás dokonca povolať k veľkému projektu, ktorý je úplne zasvätený uskutočňovaniu Božieho kráľovstva.
Dnes sme tu, aby sme slávili Eucharistiu a prijali slávnostné – večné – navždy – sľuby týchto dvoch bratov, Júliusa a Daniela. V ich nociach ich Pán povolal a ich povolanie sa stalo svetlom pre ich kroky. Nemusíme sa báť noci a ani skúšok, ale musíme si vedieť vybrať s kým ich budeme prekonávať. Samuel sa zveril kňazovi Helimu. Daniel a Július majú komunitu, majú Regulu nášho svätého otca Augustína.
A ty? S kým si sa rozhodol čeliť výzvam života? Nikto sa nezachráni sám. Potrebujeme príklady, potrebujeme učiteľov, potrebujeme priateľov, s ktorými môžeme objavovať Boží plán pre nás a prijať ho.
Preto dnes pozývam brata Daniela a brata Júliusa, aby v potvrdení krstu, t. j. zasväteného života, ktorý sa rozhodli definitívne prijať, pochovali svoje ja, aby urobili miesto pre nás. Nemusia zrušiť svoju osobnosť a jedinečnosť, naopak, musia žiariť ako dar pre Cirkev, ale na ceste spoločenstva. Ako nám to hovorí Augustín v Regule „jedna duša”. Keď sme povolaní k rehoľnému alebo kňazskému životu, nie sme povolaní byť ani hrdinami, ani dokonalými, ktorí nikdy nerobia chyby, ani supermanmi. Sme povolaní byť mužmi a ženami, ktorí sa vzdávajú svojho individualizmu, svojich výstredností, pokušenia vyniknúť a ktorí sa neboja svojich rán. A keď do tých rán zavíta svojou prítomnosťou Vykupiteľ, tie rany sa premenia na „možnosť pochopiť druhého“, mať s ním súcit, podať mu ruku.
Drahí Daniel a Julius, dnes Slovensko, Taliansko, celý svet, potrebujú týchto „vplyvných ľudí“: zraniteľných, krehkých, ale silných, pretože sú milovaní, odpustení, zachránení Pánom.
Ľudia, ktorí sa naučia niesť Kristovo jarmo, ktorí sú do neho zamilovaní, ktorí voňajú po ňom. Ľudia, ktorí hľadajú spoločné dobro pred svojím vlastným, ktorí vedia odpúšťať urážky, ktorí vedia poslúchať a majú súcit so svojimi nadriadenými. Ľudia, ktorí sú jedným srdcom a jednou dušou na ceste k Bohu. Nech je tak (Amen). Spolu vzdajme slávu Najsvätejšej Trojici!“
