Dátum a čas
V deň sviatku Všetkých augustiniánskych svätých, ktorý naša Rehoľa sv. Augustína oslavuje každoročne 13. novembra, teda v deň narodenín sv. Augustína prijal sv. otec Lev XIV. naše sestry augustiniánky na súkromnej audiencii. Účastníčky stretnutia Federácie augustiniánskych kláštorov v Taliansku sa začiatkom týždňa stretli v Ríme, aby spoločne diskutovali na aktuálne témy a výzvy, ktoré dnešný moderný svet adresuje tomuto kontemplatívnemu spôsobu zasväteného života v Cirkvi.
Svätý otec hneď na úvod oslovil sestry s jemu vlastnou štipkou humoru, z čoho bolo cítiť jeho neustálu blízkosť a príslušnosť k augustiniánskej reholi a duchu odkazu sv. Augustína.
Ďalej vám ponúkame plné znenie príhovoru sv. otca Leva XIV.:
«V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Pokoj s vami!
Prajem dobrý deň, vitajte!
Neviem, či je to Prozreteľnosť, alebo náhoda, že sa stretávame práve dnes 13. novembra na sviatok Všetkých svätých Rehole sv. Augustína: je to pekný darček pre nás všetkých.
Som veľmi rád, že vás môžem stretnúť pri príležitosti tohto vášho stretnutia federácie kláštorov z Talianska. Pozdravujem novo zvolenú prezidentku so želaním všetkého dobrého a ďakujem tej doterajšej za prácu, ktorú vykonala.
Federácia augustiniánskych kláštorov v Taliansku združuje rozličné mníšske komunity, ktoré sú však tej istej charizmy a to je obzvlášť významné v tomto momente, v ktorom je celá Cirkev zapojená v prehlbovaní a rozvíjaní jednej zo svojich vlastných čŕt – synodalita. Pápež František nám pripomenul, ako je dôležité, pri nasledovaní Krista, kráčať spolu: jednotne naslúchať hlasu Ducha a „otočiť sa k tvári a k slovu toho druhého, stretnúť sa ako sebe-rovný „ty-ty“, nechať sa dotknúť otázkami bratov a sestier tak, aby rôznorodosť bola pre nás obohatením“ (pozn. prekl.: parafrázované z homílie pápeža Františka z 10.10.2021). Ide tu o vlastnú a prirodzenú hodnotu Božieho ľudu a o prorocké svedectvo lásky, ktoré sú dnes tak osožné vo svete, ktorý je v mnohých ohľadoch čoraz menej otvorený pre dialóg a zdieľanie.
V tomto zmysle by som chcel naznačiť niektoré z aspektov vašej kontemplatívnej prítomnosti a misie v Cirkvi, misie byť kontemplatívne v dnešnej Cirkvi.
Prvým z bodov je žiť zo a svedčiť o radosti zo spojenia s Kristom. Sv. Augustín nám zanechal mnoho veľmi pekných textov v tomto smere. Vo Vyznaniach hovorí o radosti, ktorá sa ponúka tým, ktorí slúžia Pánovi z čistej lásky (Vyznania 10, 22.32) a svoju myšlienku uzatvára takto: „Radosť je toto, užívať (dar života) pre teba, v tebe, vďaka tebe, a okrem tejto radosti už inej niet“. Plnosť radosti pre človeka, pre kresťana je v spojení s Pánom, v tejto intimite s nebeským ženíchom, ktorému vy, pre vaše povolanie, dávate celý život.
Vieme, že toto bola aj veľká túžba svätého biskupa z Hippo: sen, ktorého sa musel zriecť kvôli záväzkom pozostávajúcim zo služby biskupa. Prvé pozvanie, ktoré vám teda adresujem je, aby ste odovzdali všetko tejto nerozdeliteľnej láske v povolaní, aby ste objali s vášňou život v kláštore: liturgiu, modlitbu, ako spoločnú tak osobnú, adoráciu, meditáciu nad Božím slovom, vzájomnú pomoc v komunitnom živote. Toto vám daruje pokoj a útechu, a tým čo klopú na dvere vašich kláštorov odovzdá výrečnejší odkaz nádeje než tisícky slov.
Prichádzame takto k druhej dimenzii vašej prítomnosti v Cirkvi, ktorú chcem podštrknúť: svedectvo lásky. Podľa augustiniánskych ideálov ste povolané, a to hodnoverne podľa Reguly, v bratskom spoločenstve imitovať život prvotnej kresťanskej komunity (porov. Regula 1, 1-3). Takto hovorieval Doktor milosti (pozn. prekl.: sv. Augustín): „Nech vám Pán dopraje, aby ste plní živej túžby po duchovnej kráse s láskou dodržiavali všetko to, čo tu bolo napísané (porov. Sir 44, 6). Žite takým spôsobom, aby ste šírili ľúbeznú vôňu Krista, ktorý dáva život (porov. 2Kor 2, 15)“ (Regula 8, 1). Preto teda, aby ste vo svete šírili túto ľúbeznú vôňu Boha premáhajte samé seba v žití úprimnej lásky ako sestry, a noste vo svojom srdci, v skrytosti, každého muža a ženu tohto sveta a predkladajte ich Otcovi v modlitbe. Bez rozruchu buďte k sebe navzájom pozorné a ohľaduplné, a buďte vzorom starostlivosti pre všetkých, kdekoľvek to bude potrebné a okolnosti to dovolia. V spoločnosti, ktorá je tak veľmi orientovaná na vonkajší dojem a nezdráha sa vyhľadávať pódiá a aplauzy hoc aj na úkor ohľaduplnosti a úcty voči druhým, nech je vzor vašej tichej a skrytej lásky pomocou pri znovuobjavovaní hodnoty pravej každodennej diskrétnej lásky, ktorá chce vo svojej podstate vzájomné dobro a oslobodzuje z otroctva obáv o to, čo je viditeľné len navonok.
A treťou dôležitou témou, pri ktorej by som sa chcel pozastaviť je federácia (pozn. prekl.: spoločenstvo, spojenie v istej organizovanej forme). Už ctihodný pápež Pius XII. povzbudzoval k podpore tejto formy združovania v mníšskom živote „aby sa dosiahlo jednoduchšie a vhodnejšie rozdeľovanie úradov, ďalej dočasný no užitočný a často z rôznych dôvodov potrebný presun rehoľníčok z jedného kláštora do druhého, vzájomná ekonomická pomoc, koordinácia práce, ochrana spoločného zachovávania pravidiel a iné dôvody“ (porov. Apoštolská konštitúcia Sponsa Christi Ecclesia, 21. novembra 1950). Pápež František silne zdôraznil potrebu ísť týmto smerom aj v Apoštolskej konštitúcii Vultum Dei quaerere (porov. č. 30), po ktorej nasledovali presné implementačné pokyny v Inštrukcii Cor orans, aby „kláštory, ktoré zdieľajú tú istú charizmu, nezostali izolované, ale zachovávali ju vo vernosti a vzájomne si ponúkali bratskú pomoc, a žili nenahraditeľnú hodnotu spoločenstva“ (Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Inštrukcia Cor orans, 25. marca 2018, č. 86).
Toto všetko nasvedčuje, ako si Cirkev váži spomenuté formy vzájomnej spolupráce, a taktiež nevyhnutnosť, aby každý podporoval a konkrétne prežíval svoju príslušnosť Cirkvi, a pridŕžal sa navrhovaných iniciatív, jednak na národnej úrovni, no v prípade potreby sa otvoril konkrétnym možnostiam podpory, ako je napríklad začlenenie v istej organizácii. Je to náročná výzva, avšak nemožno z nej ustúpiť, a to aj keď bude potrebné urobiť ťažké rozhodnutia a obety, prekonávať pokušenia „byť sám sebe pánom“, čo sa môže občas vkrádať do našich domovov. Z toho budú zaiste plynúť rôzne dobrá pre vaše komunity v rôznych smeroch, a v neposlednom rade v tom základnom, ktorým je formácia. Pripomeňme to, čo hovorieval sv. Augustín: „To, po čom túžiš je krásne a nadovšetko hodné lásky […]. Nech ti táto horlivosť pomôže neodmietnuť príkaz, ale skôr ho prijať, lebo bez nej nemožno dosiahnuť to, čo je tak horlivo milované“ (Proti Faustovi, 22, 53).
Milované, ešte raz ďakujem za vašu prítomnosť a za vašu modlitbovú podporu, ktorú dávate celému Božiemu ľudu. Aj ja vám sľubujem, že budem myslieť v modlitbe a zo srdca vám žehnám. Ďakujem!»
Preložené z originálu:
