Vieš, že svätá z Cassie (Kaše), malá žena, ktorú celý svet uctieva s hlbokou láskou a bezhraničnou dôverou kvôli jej príhovorom u Boha, je jednou z duchovných dcér sv. Augustína?

Rita je svätica všetkých. Cítime ju blízko pri nás tak pre jej obyčajný život ako aj pre jej cestu životom – prešla a posvätila všetky stavy vo svojom živote.

Skutočne, sv. Rita je svätá „ nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudová úcta pripisuje, ako pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej ohromujúcu „normálnosť“ každodenného života“. (Ján Pavol II)

Narodila sa v Roccaporeno di Cascia v r. 1381, v mladosti žila ako slobodná, neskôr ako manželka, matka, vdova a nakoniec ako klauzúrna augustiniánska sestra 40 rokov. Svoj život zasvätila prežívaním obyčajných každodenných vecí.

Sv. Rita je svätou ruží, lebo láska a bolesť boli v jej živote nerozlučiteľné , ako je ruža vždy spojená s tŕňmi. „ Sv. Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“ (Ján Pavol II)

Sv. Rita je svätá s tŕňom na čele. Nielenže odpustila tým, ktorí boli zodpovední za jej bolesti , nielenže prijala a s vierou pokojne prekonala bolesti a skúšky života, ale vrhla sa s láskou ku Kristovi, žiadala si mať účasť na bolestiach umučenia. A Pán ju uspokojil ranou na čele, jej bolesť pripojil k vykupiteľskej bolesti Ježiša korunovaného tŕňmi.

Skutočne, sv. Rita je silná žena a múdra panna zároveň, o ktorých sa hovorí v Písme. Ukazuje nielen v slovách ale v každom stave života, že autentická cesta k svätosti je verné nasledovanie Krista až ku krížu.

Jej „jemná a bolestná“ postava dáva znovu každému kresťanskému povolaniu jasnú požiadavku svedectva a odvahy.

Životopis sv.Rity

Svätá Rita sa narodila v roku 1381 a zomrela 22. mája 1457. Tieto dva dátumy nie sú isté, ale boli prijaté za oficiálne pápežom Levom XIII 24. marca 1900, keď ju vyhlásil za svätú.

Rita, jediná dcéra Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, sa narodila v Roccaporene (približne 5 km od Cascie) a bola pokrstená menom Margaréta v kostole Sv. Márie della Plebe v Cascii. Rodičia sa nasadzovali za uzmierenie v politických a rodových bojoch medzi Guelfami a Ghibellínmi. Vydali zo seba to najlepšie pri výchove Rity a naučili ju aj písať a čítať.

V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita sa dokázala zachovať odvážne, podľa evanjelia, a ako Ježiš úplne odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili takú bolesť.

Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila takej krutosti, žiadala od Pána radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku.
Rita, vdova a osamelá, upokojila duše a dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny, v sile modlitby a lásky. Až potom mohla konečne uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam.

Posledných 15. rokov Rita nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny, dopĺňajúc na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.

Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti, ako nám to potvrdzuje maľba na drevenej truhle, do ktorej bola uložená, a tiež „Kódex Miracolorum“, oba pochádzajúce z rokov 1457 – 62. Od 18. mája 1947 jej pozostatky odpočívajú v sanktuáriu v Cascii v krištáľovej urne.

Prečítajte si fascinujúci Príbeh svätej Rity v knihe z vydavateľstva Zachej.sk.