Ďalšou veľkou postavou, ktorá osvietila svojou spirituálnou skúsenosťou začiatky augustiniánskej histórie, je svätá Klára od kríža z Montefalca (1268 – 1308).
Zvláštna a fascinujúca historická skúsenosť. Už v 6 rokoch prejavila mimoriadnu ľudskú a duchovnú vyspelosť. Nasledovala staršiu sestru Janu, ktorá viedla kontemplatívny život s niekoľkými priateľkami. V r. 1290 bola skupinka dievčat s Klárou právne uznaná za kláštor s regulou sv. Augustína. O rok na to sestra Jana zomrela a sv. Kláru zvolili za predstavenú. Ňou bola až do smrti.
Duchovná vyspelosť už v útlom veku bola Božím darom. Sv. Klára cítila osobné povolanie a prežila mimoriadnu skúsenosť. Potom prišiel dlhý čas vnútorného očisťovania. Nastalo mystické spojenie s ukrižovaným Kristom.
Zodpovedná za komunitu viedla sestry po ceste k dokonalosti a život v kláštore budovala na základoch augustiniánskej regule.
Po tom, ako ju Pán očistil ťažkými vnútornými skúškami, pripútal ju k sebe, zázračne vložil do jej srdca znaky svojho umučenia. V posledných chvíľach svojho života často opakovala, že má vo svojom srdci vtlačený Kriostov kríž. Hneď po jej smrti – v 40. roku života – dňa 17. augusta 1308 si sestry chceli overiť zmysel a hodnotu jej slov. Cítili sa oprávnené vybrať jej srdce a keď ho otvorili, v srdcovom svale našli vtlačené konkrétne znaky Kristovho umučenia.
Aj keď sa sestra Klára nedá napodobniť v jej osobnej skúsenosti, zostane navždy príťažlivá : predstavuje nevinnosť, ktorú Boh zožal skôr, ako by ju znetvorilo a skazilo bahno zeme a vyhradil si ju pre seba. V čistej postave sv. Kláry nájdeme našu stratenú nevinnosť, nájdeme pravú lásku a nadšenie pre Boha, poslušné odovzdanie sa, ktoré Bohu umožní formovať stvorenia pre svoju radosť.
