Život španielskych a portugalských augustiniánov 16. a 17. storočia charakterizoval odvážny evanjeliový duch a hrdinské svedectvo viery.
Objavenie Nového sveta otvorilo nové rozmery a nové priestory pre misie apoštolskej horlivosti augustiniánskej rodiny žijúcej na Iberskom poloostrove. Posledný kút v Európe bol otvorený učeniu pastorácie. Táto nová misionárska aktivita v Novom svete bola pripravovaná a sprevádzaná silným duchovným oživením, aby vydala svoje ovocie svätosti: spomeňme sv. Jána zo Sahaganu ( 1430 – 1479), sv. Tomáša z Villanova, biskupa z Valencie, svätca dobročinnosti ( 1486 – 1555), blahoslaveného Alfonza z Orosca ( 1500 – 1591), ctihodného Jána Baptistu z Moya ( + 1567), Alojza z Montoya ( + 1570).
Dňa 3. mája 1533 sa prvá skupina španielskych augustiniánskych misionárov vylodila v Mexiku a začala evanjelizáciu, ktorá sa pomaly rozšírila po celom americkom kontinente.
V roku 1541 sa ako prví zúčastnili plavby 4 augustiniánski misionári, ktorí sprevádzali expedíciu organizovanú Karolom V. s cieľom objaviť novú cestu do Indie. V Amboine spoznali sv. Františka Xaverského, ktorý ich listom odporúčal rektorovi jezuitov v Goa ako osoby rehoľné a zbožné.
Z Mexika sa augustiniánski misionári dostali do Peru ( 1551), Ekuádoru ( 1573), Kolumbie a Venezuely ( 1575) a do Chile ( 1595).
V roku 1559 viedol augustinián Andrej z Urdoneta, ktorého pokladali za výborného kozmografa španielskeho impéria, spolu s niekoľkými spolubratmi expedíciu z Mexika na západ, aby objavili cestu do Indie. Prišli na Filipínske ostrovy, tu sa misionári zastavili a ako prví začali ťažkä prácu evanjelizácie. Dnes sú Filipíny jedinou krajinou v Ázii s katolíckou väčšinou. Z Filipín neskôr postúpili misionári do tajomných impérií Číny a Japonska. V Japonsku sa augustiniáni ( popri jezuitoch, dominikánoch a iných reholiach) zapísali na slávne stránky dejín mučeníkov cirkci. Začiatkom roku 1610 vypuklo silné prenasledovanie kresťanov, ktoré trvalo do konca 18. storočia. Desiatky misionárov bolo mučených rafinovanými spôsobmi, tisícky kresťanov ( z ktorých asi 700 bolo augustiniánskymi laikmi) si zvolili radšej stratiť život, ako stratiť vieru.
V roku 1572 augustiniánska provincia v Portugalsku založila „kongregáciu pustovníkov sv. Augustína pre východoindické krajiny“, aby vykonávala misie na územiach Portugalska. Prvý kláštor bol založený v Goa ( 1572), bol centrom kongregácie. V krátkom čase sa komunity rozšírili od pobrežia západnej Afriky až po Čínu : ostrov sv. Tome, Zaire, Angola, Mozambik, Zanzibar, Pemboa, Oman, Perzský záliv, Irán, India, Cejlón, Birmónia, Malacca, Čína.
Kongregácia pre východoindické krajiny prežila v období po svoj rozkvet v r. 1834 rôzne udalosti, potom boli zrušené rehoľné rády v Portugalsku a augustiniáni z územia Portugalska a jeho kolónií vymizli.
