на данном веб-блоге можно посмотреть громадный ассортимент уникальных новостей про последние новости интернета

+! Požehnaný veľkonočný čas vám všetkým vyprosujem. Myslela som na vás počas určite krásneho trojdnia.
v modlitbe ostáva spojená sr.Rafaela, SDR

niekedy, keď na www.aug.sk si niečo TREFNÉ prečítam ... dostávam krídla ..,tento krat je to iba na chvíľu, a aj to iba preto aby som našiel tie správne slova na seba – ga-ga-ga javascript:gb_smilie('')

http://www.gloria.tv/?media=417843

ako malý chlapec, naši ma vždy nahnali v nedeľu na pôstnu kázeň, ale aj tak som ničomu nerozumel, z chóru sa díval po stenách a sledoval, zvláštny jav, slnko v období pôstu svieti do bardejovskej baziliky inak, hrá sa s farbami, svieti cez farebné vitráže v gotických oknách, a jednou, farebnou škvrnou ako štetcom maľuje šedobiele steny naproti, a sem tam žmurkne na dreveného svätca na bočnom oltári, bolo to dávno a v kinách sa vtedy prvýkrát premietal film v ktorom režisér sa s tým nápadom so slnkom, oknom a svetlom pohral a vložil ho svojho príbehu a „objavil stratenú archu“ a ja mal vtedy rozčítaných Hitchcockových Troch pátračov. Bol som sklamaný, každý rok sa môj pôstny príbeh vždy skončil skôr ako slnko osvietilo v našom chráme ten správny bod, nič som neobjavil, žiadnu zamurovanú archu, žiadnu šifru na stene, ani sochu ktorej treba pootočiť hlavu aby sa otvorili tajné dvere, bolo to dávno keď som históriu, fantáziou skúšal odomknúť a nešlo to, teraz je to iné, dnes už viem, že slnko je v každom chráme...a k tomu všetkému spoznal som aj Augustína, a ten jeho „šperhák“,ten jeho kľuč k historii-Bozi štát, On svojimi Vyznaniami odomkol mi čas, ríše odrazu padali a z prachu vstavali v tom správnom rytme, a tyran striedal s despotom ako po nočnej smene vo fabrike sústružníci za strojom, ale pýtam sa je to náhoda, že Augustín je dnes pre toľkých ľudí príťažlivý, že je tak veľmi „súčasný“? podoba čisto náhodná? Rím r.410 a Tento svet r. 2013?.... stačí si vypočuť Bardejovskú pôstnu kázeň č.3 z minulej nedele
Téma: Cirkev a štát

http://www.ulozto.sk/xeh1LFX/bj-pk3-mp3

Salve !!!
Tak sa pozrime na najnovsie skratky o.Angela
http://camminodibenedetto.blogspot.it/2012/08/un-grande-amico-del-cammino.html

už zo Slovenska Ti písal skoro každý, tak píšem Ti aj ja... nebolo to fér, Benedikt!! predplatil som si ďalší ročník Katolíckych novín iba kvôli dvojstránke tvojich katechéz, a čo teraz?? nie, nič ti nevyčítam, ostávaš môj priateľ, iba mi je ľúto, že z poštovej schránky vyberiem ešte tri čísla KN a neviem čo v nich budem čítať potom?? ostanú mi iba osemsmerovky a nekrológy v týždenníku, čo dnes pripomína dámsky magazín z dôb budovania socializmu..
Benedikt XVI., priateľ môjho priateľa, bol, si, a ostávaš mi blízky, si priateľ môjho priateľa sv. Augustína, pamätám si .... keď mňa Augustín pozval do paláca svojich Confessiones, v knihe návštev pri vstupe ostal listovať som chvíľu a všimol tam to meno, par strán predo mnou, to meno „Joseph Ratzinger“ a keď som vystúpal do najvyššej veže Augustínových Vyznaní a oprel sa o zábradlie vyhliadky a zadíval sa do diaľky, odkiaľ na moment v hmle zazrel na kopci Civitas Dei všimol som si aj, do širokého madla na zábradlí čímsi tvrdým vyrýpané, ... „bol som tu, Joseph R.“ Teraz je to chvíľa odpočinku, medzi bojmi Veľkej Vojny, chvíľa pre sen o Božom štáte, kto ho raz z tej veže zazrel, nikdy neprestane snívať o ňom, tuží prechádzať sa jeho ulicami, byť v tom Božom meste trebárs smetiarom a tancovať v rytme tanga so smetnými KUKA nádobami, kto to Božie mesto videl je odhodlaný zaň bojovať aj proti drakom,... nie nie, nie tak ako Girolamo Savonarola ťahať ho za jeho základy na tu zem, ale životom, slovami skutkami stúpať hore, ozbrojený po Pavlovsky presekať sa nástrahami, úzkou cestou k nemu. Benedikt ostávaš pre mňa aj ďalej bojovník, spolubojovník čo to nikdy nevzdal, iba zložil priliš ťažke brnenie a znova vzal do ruky atrament a pero .....do boja za náš sen, za naše Mesto, za Civitas Dei.

Chvala a vdaka Bohu za Jeho milosrdenstvo,trpezlivost, starostlivost a ochranu nasej rodiny.
Vdaka za vsetky milosti skrz Pannu Máriu.
- Ja, manzelka Magdalena, prosím o oslobodenie od okultneho liecenia, pychy, histerie, podozrievania, strachu, smutku, uzkosti, dlheho placu, sebalutosti, nedovery, obvinovania sa, neodpusteniu, plytvania casu, roztrzitosti, nocneho bdenia, nedochvilnosti, neporiadku, odkladania povinnosti co treba urobit.
- Prosim za manzela, Ladislava, aby sa vratil do manzelstva a jeho oslobodenie od okultneho liecenia,
od pychy, klamstva, lahostajnosti voci Bohu, voci sebe a rodine, od zavislosti: hracie automaty , pocitace, televizia, workoholik, nikotin, od ducha smilstva,
od ignoracie zakona, nesplacania dlhov.
- Dakujem Bohu za nase dospele deti a vnukov, prosim o oslobodenie od lahostajnosti k Eucharistii.
- Prosim za nasich zosnulych rodicov : Frantisek a Olga, Anton a Paulina.

v trinástom roku tisícročia v ktorom svetu vládol cisár CONSUMPTOR, keď správcom ľudských názorov bol Bulvár a do sŕdc ľudí tlačil odpoveď na otázku „QUI EST VERITAS?“, keď Facebook bol tetrarchom ľudských vzťahov, jeho brat tetrarcha Google mal nas precitaných každého, v dobe keď na salašoch pod tatrami ovce skapínali od hladu a medzi pastiermi boli v móde cisárove nove šaty ,... zaznel v rádiu Lumen hlas:

http://www.lumen.sk/play.php?subor=duchovny_obzor_1_1_2013.mp3

aj keď z LUMENU vypočuj a daj tomu hlasu šancu.... od 54 minúty relácie to človeku znie inak, tak akosi skutočnejšie, tak ako vtedy pri Jordáne (Lk3, 1-20)

Pozehnany novy rok vsetkym do spolocenstva augustinianov na Slovensku !!!

Digitalizované Rukopisy Mŕtveho mora:
http://www.deadseascrolls.org.il/

...kto už dnes verí na sny, kto by im uveril, a ono sa to pritom začalo všetko jedným snom,..bol to večer na pobreží v Troade a ON cely nadšený spomínal na to všetko čo sa udialo v Lystre, plánoval si ďalšiu cestu ... mal namierene ďalej po pobreží, niekde do bohatých a vzdelaných miest malej Ázie do Pergamonu, Smyrny, Efezu, alebo ešte ďalej na juh a v duchu pripravoval reč čo by sa ozývala v alexandrijskom Serapione,....egejské more šumelo a ON unavený ťažkým dnom v tej predstave zaspal a všetko čo plánoval zmenilo jedno videnie v tu zvláštnu noc, sen v ktorom za ním prišiel akýsi mladík naliehavo ho prosiac...“preplav sa cez more do Macedónska a POMOŽ NÁM“ (Sk 16,9)...aj ja som v prosbe toho Macedóna.. v tom sne sv. Pavla v Troade sa začali písať dejiny kresťanskej Európy aj keď ich sv. Pavol v misijnom itinerári nemal (Sk16,6-7),Pán v sne mu ukázal inú cestu od tej jeho plánovanej...sv. Pavol uveril tomu snu, ten sen z Troady preniesol cez more z Ázie do Európy, a všetko sa to začalo kdesi v Lýdiinom dome, potom k Filipanom, odtiaľ k Solúnčanom odkiaľ si jeden Solúnčan s bratom preložili úvodné slova Jánovho evanjelia do PROGLASU a v tej Cyrilovej brašni prišiel ten Pavlov sen až k nám, na Slovensko, ...keď som niesol relikvie sv. Cyrila do našej baziliky, mal som nádej Pane, že keď si zmenil Pavlove plány v Ázii jedným snom, malo to zmysel, a že s mojou Európou to bude inak ako s Augustínovou Afrikou, že Pavlov sen o Európe sa práve nekončí, že ten macedónsky mladík neprosil o pomoc márne, a že Solúnsky bratia nemerali toľkú diaľku na pohanský sever nadarmo, je to predsa ich rok a rok viery, .. Pane, dávame si jubilejné roky a Ty nás nimi skúšaš..

add. k dnešnej pozvánke na prednášku:
bude to určite zaujímavá prednáška o „polnočnom “ meteorite z „Roja Leoníd“ čo preletel nad Košicami 28.februára 2010 o 22:24 hod. , aj keď sám sa nej asi nezúčastním, odporúčam ju každému... bude sa tam určíte hovoriť o rodokmeni toho vesmírneho kameňa, o jeho dráhe letu, odkiaľ, z akej časti vesmíru pochádza.... pre mňa je však jeho dráha ešte o pár kilometrov dlhšia a začala o hodinku skôr....skôr ako ten kameň preletel vesmírom, odlomil sa z jedného srdca v ktorom čosi vrelo...bolo ešte stále plne zloby, namyslenosti a chuti poúčať každého okolo, to srdce bolo ešte kamenné, aj keď pukalo stále bolo iba, a iba moje, Pane, ... dnes už si dávam pozor a nikoho nezadefinujem ako ...“padajúcu hviezdu“, keď si prečítam moje tvrdé slova v tejto knihe návštev z toho dňa 28.februára 2010...až ma zamrazí, ... rad chytáš človeka za slovo, ale aj za to Vďaka Pane

vdaka Adeodatus

Krasne slova adeodatvs, vdaka. Aj ja prajem klastoru a jeho "obyvatelom", nech je vzdy plny Bozej lasky!

Krasne slova adeodatvs, vdaka. Aj ja prajem klastoru a jeho "obyvatelom", nech je vzdy plny Bozej lasky!

Mám sen....,sen o Tebe Kláštor, sen o tom, že starci zmúdrejú, a pustovne prestanú byt opustené, sen, že príde pre mestské siroty doba púštnych otcov,... doba askétov, že namiesto google si ľudia prídu po radu k sídliskovým stylitom ako kedysi cisári dnes analfabeti nájdu cestu k nim, snívam o oáze v sinajskej púšti, kde nevyschol prameň živej modlitby, zdá sa mi o žalmoch v temných karpatských lesoch a barbarskej krajine ďaleko od Monte Casina a mozoľnatých rukách drevorubačov, čo sa nikdy neprestali modliť, vidím skriptória plné kníh a východ slnka nad Cluny, kde nik netuší o copyrighte Ducha, autorských právach na, do človeka vdýchnutý Boží Dych, vidím ...vidím jasne v svetle stoviek lojovníc, kamenný server megaupload a ulozto vysoko v kopcoch slovenského raja a v ňom mníchov, ktorých nik netrestal za prepis kníh, šíria vieru nadej a lásku a ten záblesk od Damasku do hmly dolín pod nimi, mäkké pristátie mnícha Cypriána do Dunajca z Troch Korún, snívam že rozpočet bude iba o troch grošoch ..... dá sa mi takto snívať, lebo nabral som si ticha z Chartreuse, a nadej k tomu snu pribalil si v Assisi ... snívam sen o tebe Kláštor, najmladší zo všetkých ktoré poznám, k Tvojmu prvému roku prajem ti.... ostávaj v modlitbách a snoch ľudí pre ktorých neostal iba múrom - kameňom ale si vyrástol zo zeme a stal sa pre nás Kláštorom ...

....dalo by sa pisat a pisat vela pisat,svoje city,pocity,svoj zivot ako ho zijem,myslienky,zazitky,svedectva,zazraky .....pre mna je dolezita laska,a skutky k inym ludom,v tom nachadzam Boha a jeho pritomnost,naucit sa mu doverovat celym srdcom,mat silu posluzit inym,ochotne sa davat trpiacim ludom,byt vdacna za dary,ktore dostavam,vdacna za lasku,ktoru som zazila,za darovanu lasku,ktora dokaze sa obetovat a sluzit,nehladiac na to,co mam z toho ja,zriekat sa svojho milovaneho "ja",aby som sa s TEBOU vedela radovat a aj smutit,dakovat za kazdy okamih zivota,ze na do mnou bdies,ze ma velmi milujes,vidis a pocuvas moje myslienky,modlitby,ze si do mojho srdca vlozil semienko dobra a ja chcem s tvojou pomocou trpezlivo prinasat urodu,.......Pane,viem,ze pre teba nejestvuje take znehybnenie tela a duse,ktore by si Ty nevyriesil.Tuzim ti doverovat bez podmienok...Pochvaleny bud Jezis Kristus

....Kedy pride Bozie kralovstvo?A ako? Spozorujeme to? Ako sa prejavi na nas?Neda sa spozorovat,ale urcite sa da precitit,lebo je to Bozia pritomnost v nasom srdci,,Bozie "kralovanie" nad nasimi myslienkami,postojmi a skutkami.Niekedy sami pocitujeme aky je nas vztah k Bohu.Staci moment,jedna prilezitost,jeden suhlas so Zlym a kralovstvo pokoja sa meni na nepokoj a strach.Vsetky citania a evanjelia su o Bozom kralovstve aj v podobenstvach...Aj ta vdova mala strach.....Ale Elias jej povedal:"neboj sa".......My sa bojime,mame strach....Mame strach a bojime sa o svoj majetok,ci prezijeme v dnesnej dobe,co bude dalej.....Nebojme sa! Ked sa Jezis rozhliadol po chrame.....a vidi aj dnes,ako davame vacsie,ci mensie obnosy penazi do pokladniciek.Ale toto pre neho nie je absolutne dolezite.Co starostlivo pozoruje,su nase srdcia,ci je v nich dostatok lasky,porozumenia,ochoty stracat svoj cas pre druhych,dat svoje ochotne ruky k sluzbe inym.....ti,ktori maju nadbytok,je im lepsie dat urcity obnos penazi,ako venovat nieco zo seba inym.Jezis nas neustale pozoruje,ci to,co davame inym davame s laskou,ochotne,nie iba preto,aby sme mali pokoj,aby sme nevyzerali zle v ociach inych.Jezis ma nekonecne vela moznosti naucit nas davat milodary,ktore vyjadria nase"vsetko,co mame".....Rada sa zriekam veci,casu a penazi kvoli inym....PANE,DOKORAN TI OTVARAM SVOJE SRDCE.KRALUJ V NOM STALE.

...lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej ... dnešné nedeľné prvé čítanie (1 Kr 17, 10-16) a ja sa snažil, aby som nad tým neuvažoval akoby v Dobšinského rozprávkarskom štýle ...“oslík otras sa“ alebo „palica von z vreca“ tam kdesi, si ma v tom verši nechal Pane uviaznuť,...napadlo mi, som vôbec tým slovám schopný uveriť?,.. pripúšťam si takto jednoduché zázraky? Nezjednodušujem si ich absenciu v dnešnom svete niečím ako: „to platilo vtedy v Sarepte, to bola vdova a to bola iná doba a Ty si bol starozákonný Boh“ ....nesnažím sa všetko racionálne zdôvodniť, ako aj to dnešné čítanie nazvať trebárs - slnko, chlorofyl a fotosyntéza...svet okolo robí všetko aby som si nepripúšťal zázraky, klame a presvedčuje, že všemohúcim som tu ja....a keby aj predsa zázraky a hrniec z krčahom mali ostať bezodne našepkáva mi aké komodity by som si mal nechal do nekonečna sypať z hrnca a liať z krčahu ja, človek dnešnej doby dostatku. Dnes uviazol som v tom Tvojom „rozprávkovom“ verši Pane, prichytil si ma ako Ťa nepúšťam do svojich všedných dni a do bežných jednoduchých veci, že som človek „moderný“ a nad múkou a nad olejom nad tými kraľujem si sám.....s hrncom prasknutým a krčahom deravým..kráľ

Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred trestom za hriech – takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi. (KKC - katechizmus katolíckej cirkvi 1453)

Boh nechce od nás láskavosť ale lásku. Vo svätom prijímaní ide naplnenie prikázania lásky k Bohu. Sväté prijímanie, ak nie je a nemá byť aktom trvalého odovzdania, tak potom vôbec nie je sväté, ale ide skôr o Judášov bozk, zradu Krista


http://esadaj.ic.cz/MARIAEM/SVATA_FAUSTINA_POVOLANIE/SVATA_FAUSTINA _POVOLANIE.htm


HOME
http://jezismaria.ic.cz

keď som si po dovolenke prečítal nedávne číslo katolíckych novín (č.31, str. 2) prenikli mnou slová :.."na Slovensku ostalo až príliš veľké ticho" ... pripomenulo mi to dnešné výročie, : koniec Pražskej jari, tanky, normalizácia, vysokoškolské skripta o Poučení z krízového vývoja, pozývaci list nejakého V.B. a .. a presne to "TICHO v košiari" čo spomínal autor toho článku v KN. Veľmi si cením odvahu autora vysloviť tie slova...
Možno by aj človek ostal náchylný k skepse, ale po včerajšej, výročnej 10.puti mužov v Gaboltove, mám nadej, že všade ešte TICHO nehrozí, možno je ich malo, ale sú tu ešte "partizáni", minule boli v mojích očiach rytiermi krížových výprav, ale vždy sú to len obyčajní muži, niektorý možno s hlavou v oblakoch, a iní krčiac sa v obave zodvihnúť oči k nebu, prazvláštna zmes osobností.... náhodné naverbované vojsko, mužov čo veria, kdesi úplné zdola, nenápadný agenti Evanjelia v rodinách, možno trocha nemý, ale predsa svedkovia Viery na pracoviskách, muži s odvahou priznajúc si slabý zrak, kričiaci Bartimeji .. iba obyčajné kamene, čo v nich nikdy nikto pravý uhol nehľadá,....podzemné hnutie odporu voči tomu hrozivému TICHU...
Chvála ti Pane za 10. Púť mužov v Gaboltove

Dost neskoro, ale predsa fotky z krstin Lucky Kolesarovej:

https://plus.google.com/photos/116760421749187165833/albums/57781 16148883910305

vystúp na Horu Premenenia! .. čo ďalej? Ostať hore? Zostúpiť? A kam? .. vracajúc sa z Gaboltova, som rad, že vrchol, na ktorý som sa vybral, je skutočným „Everestom“ nie len nejakým africkým termitiskom, aj keď v atmosfére posledných týždňov na Slovensku, som sám o sebe začal pochybovať, či cesta na ktorú som sa vybral je ta správna, a hora na ktorú stúpam je ozajstná Hora Premenenia, či ten pocit v duši nie je len klam a či si len ja sám nenamýšľam že kráčam správne, na chvíľu pripustiť, že takto veselo si vykračujúc nevidím, ako iný si pri pohľade na mňa, klepú prstom na čelo.... vo funkcii „veriaceho laika“ si vizitaciu v duši musím spraviť sám, a nik nenapíše mi odvolací dekrét, preto o to viac prosím Pána o odpoveď... či som nezišiel cesty, zvlášť keď dlhé úseky človek kráča osamote a v hmle a ticho preruší len krákanie strák zo všetkých strán... do Gaboltova som šiel s tou otázkou...isto kráčam na Horu Premenenia?... a dostalo sa mi odpovede........okrem iného, stačilo zažiť znova Augustiniánov tak ako ich pamätám, nepribrzdili, nezlozili nohu s plynu, na rozdiel od väčšiny zdajú sa byt istý cieľom a je ich stále viac, výberom liturgických čítaní k ich „Augustinianskemu budíčku“ mi povedali všetko, čo som chcel počuť..... V Duchu Svätom....... prijať pomocnú ruku Panny Márie ......... na ceste za Kristom.
Všetko zle je na niečo dobre, som niekedy nútený istotu naberať, okrem modlitby, tak Descartovsky „správnosť cesty“ si dokázať spochybňovaním tvrdenia o jej „správnosti“, aspoň v tomto nie som sám.. na gaboltovskej púti sa často spomínali karmelitáni, napadla mi jedna epizóda zo života ich najväčšieho svätca, mystika, kňaza a učiteľa cirkvi ...sv. Jána z Kríža

http://www.gloria.tv/?media=124389

http://www.zivotopisysvatych .sk/jan-z-kriza-knaz-a-ucitel-cirkvi/

Prajem pozehnanu put vsetkym Gaboltovskym puuutnikom ;-)

Milí bratia gustíci a všetci mladí, ktorí sa vydávate na cestu púte Prešov - Gaboltov. Chcem vám popriať krásnu púť, požehnaný čas, obnovu srdca a hlavne radostnú tvár pri všetkom čo budete robiť. Je mi ľúto, že nemôžem kráčať s vami, no veľmi rada spomínam na krásne dni, ktoré som prežila počas všetkých púti, ktoré som absolvovala. Preto pekne svedčte a budte stále s Ježišom a Máriou na ceste.
V modlitbe spojená sr.Rafaela, SDR