Príhovor sv. Otca Benedikta XVI pri hrobke sv. Augustína[1]

(Pavia 22.04.2007)

Drahí bratia a sestry!

    V tomto záverečnom momente, moja návšteva v Pávii získava formu púte. Je to forma akú som si ju na začiatku plánoval. Túžil som prísť sem a uctiť si pozostatky sv. Augustína, aby som vyjadril z jednej strany úctu celej katolíckej Cirkvi jednému zo svojich najvýznamnejších otcov, z druhej strany, aby som vyjadril aj moju osobnú zbožnosť a uznanie tomu, ktorý zohral veľkú úlohu v mojom živote teológa a pastiera, no ešte prv by som povedal v živote človeka a kňaza. Znova pozdravujem biskupa Mons. Givanni Giudici a osobitným spôsobom Generálneho predstaveného augustiniánov pátra Roberta Francisa Prevosta, pátra Provinciála a celú augustiniánsku komunitu. S radosťou pozdravujem všetkých vás drahí kňazi, rehoľníci a rehoľnice, laici, zasvätení a seminaristi.

    Prozreteľnosť chcela, aby moja cesta nadobudla charakter ozajstnej pastorálnej návštevy, a preto v tejto chvíli modlitby, chcel by som zhrnúť tu pred hrobom doctora gratiae významné posolstvo na cestu celej Cirkvi. Toto posolstvo k nám prichádza zo stretnutia medzi Božím slovom a osobnou skúsenosťou veľkého hipponského biskupa. Počuli sme krátke čítanie z druhých vešpier tretej veľkonočnej nedele (Hebr 10,12-14): list Hebrejom nás postavil pred Krista najvyššieho a večného Kňaza, postaveného do slávy Otca potom čo, obetoval seba samého ako jedinú a dokonalú obetu novej Zmluvy, v ktorej sa naplnilo dielo Spásy. Na toto tajomstvo sv. Augustín upriamoval svoj pohľad a v ňom našiel Pravdu, ktorú tak veľmi hľadal: Ježiš Kristus, vtelené Slovo, obetovaný a zmŕtvychvstalý Baránok je zjavením tváre Boha, ktorý je Láska, každej žijúcej bytosti na ceste po chodníkoch času smerom k večnosti. Píše apoštol Ján v jednej časti, ktorú môžeme považovať za paralelnú k dnešnému krátkemu čítaniu z listu Hebrejom: „ Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn 4, 10). Tu je srdce Evanjelia a jadro celého kresťanstva. Svetlo tejto lásky otvorilo oči Augustínovi, pomohlo mu stretnúť „krásu tak starú a tak novú“ (Conf. 10,27) iba v nej nájde pokoj ľudské srdce.

     Drahí bratia a sestry, tu pred hrobom sv. Augustína, chcel by som ideálne znovu odovzdať Cirkvi a svetu moju prvú encykliku, ktorá obsahuje práve toto centrálne posolstvo Evanjelia: Deus caritas est, Boh je láska (1Jn 4,8.16). Táto encyklika, hlavne jej prvá časť, je z veľkej časti dlžníkom myslenia sv. Augustína, ktorý bol zamilovaný do Božej lásky, ospieval ju, meditoval, ohlasoval vo všetkých svojich spisoch a hlavne svedčil vo svojej pastoračnej službe. Som presvedčený, zaradiac sa do učenia II. Vatikánskeho koncilu a mojich ctených predchodcov Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., a Jána Pavla II., že dnešné ľudstvo potrebuje práve toto základné posolstvo vtelené v Kristovi Ježišovi: „Boh je láska.“ Všetko musí začínať odtiaľto a všetku musí sem smerovať: každá pastoračná aktivita, každý teologický traktát. Ako hovorí sv. Pavol: „Ak by som nemal lásku, nič mi to neosoží“ (1Kor 13,3): všetky charizmy stratia zmysel a hodnotu bez lásky, vďaka ktorej naopak, všetky sa spolupodieľajú na budovaní Kristovho tajomného tela.

     Hľa, posolstvo ktoré ešte aj dnes opakuje sv. Augustín celej Cirkvi, a osobitne tejto diecéznej komunite, ktorá s veľkou úctou chráni jeho relikvie: láska je dušou života Cirkvi a jej pastorálnej aktivity. Počuli sme dnes ráno v dialógu Ježiša a Šimona Petra: „Miluješ ma? Pas moje ovce“ (porov. Jn 21,15-17). Len kto žije osobnú skúsenosť lásky Pána je schopný vykonávať úlohu vedenia a sprevádzania iných na ceste nasledovania Krista. Podľa učenia sv. Augustína opakujem túto pravdu pre vás ako rímsky biskup, kým s neustálou radosťou ju prijímam spolu s vami ako kresťan.

    Služba Kristovi je predovšetkým otázkou lásky. Drahí bratia a sestry, vaša príslušnosť Cirkvi a váš apoštolát nech vyžarujú neustále slobodu od všetkých osobných záujmov a bezvýhradné prináležanie Kristovej láske. Zvlášť mladí potrebujú prijať ohlasovanie slobody a radosti, ktorých tajomstvo je ukryté v Kristovi. On je najpravdivejšou odpoveďou ich nespokojných sŕdc pre mnohé otázky, ktoré si nesú v sebe. Iba v ňom, Slove vyslovenom Otcom pre nás, sa nachádza to spojenie pravdy a lásky, v ktorom je položený plný zmysel života. Augustín prežil v prvej osobe a prehľadal až do hĺbky otázky, ktoré si človek nesie vo vnútri srdca a tiež skúmal možnosti, ktoré má, aby sa mohol otvoriť nekonečnosti Boha.

    Po stopách sv. Augustína buďte aj vy Cirkvou, ktorá otvorene ohlasuje Kristovu „dobrú zvesť“ jeho návrh pre život, jeho posolstvo zmierenia a odpustenia. Videl som, že vašim prvým pastoračným cieľom je priviesť ľudí ku kresťanskej dospelosti. Vážim si túto prioritu zhodujúcu sa s osobnou formáciou, pretože Cirkev nie je jednoduchou organizáciou spoločných manifestácií, naopak ani nie je spoločenstvom jednotlivcov, ktorí ich žijú privátne náboženstvo. Cirkev je komunitou, v ktorej osoby veriace v Boha Ježiša Krista a sa zaväzujú žiť vo svete prikázanie lásky, ktoré nám On zanechal. Je teda komunitou, v ktorej sa vychováva k láske a táto výchova sa uskutočňuje nie napriek, ale cez udalosti života. Tak to bolo pre Petra, pre Augustína a pre všetkých svätých.

   Osobné dozrievanie, oživované cirkevnou láskou dovoľuje aj rast v komunitnom rozoznávaní, to znamená v schopnosti čítať a interpretovať prítomnú dobu vo svetle evanjelia, aby sme odpovedali na volanie Pána. Povzbudzujem vás, aby ste rástli v osobnom a komunitnom vyznávaní usilovnej lásky. Služba lásky, ktorá splodená a stále spojená s Božím slovom a s vysluhovaním sviatostí, vás volá a takisto vás stimuluje, aby ste boli pozorní na materiálne a duchovné potreby bratov a sestier. Povzbudzujem vás nasledovať „vysokú mieru“ kresťanského života, ktorá nachádza v láske záväzok dokonalosti, a ktorá sa má vyjadriť aj v štýle morálneho života inšpirovaného evanjeliom, nevyhnutne v kontraste s kritériami sveta, ktorý má stále svedčiť skromným, rešpektujúcim a láskavým štýlom.

    Drahí bratia a sestry, bolo to pre mňa darom, naozajstným darom, zdieľať spolu s vami túto zastávku pri hrobe sv. Augustína: vaša prítomnosť dala môjmu putovaniu konkrétny cirkevný zmysel. Odíďme  odtiaľto nesúc si v srdci radosť, že sme učeníkmi Lásky. Nech nás neustále sprevádza Panna Mária, v ktorej materinskú ochranu zverujem každého z vás a vašich drahých, kým s veľkou láskou vám udeľujem Apoštolské požehnanie.