 (Ep. 130, 14, 27 – 15, 28: CSEL 44, 71-73)
Duch sa prihovára za nás
Každý, kto prosí Pána o to jedno a za tým túži, prosí isto a bezpečne, bez obavy, či mu azda neuškodí,
ak dostane to, bez čoho mu nepomôže nič iné, ani keby niečo dostal, ako treba. Lebo to je ten jediný pravý,
jedine blažený život: naveky pociťovať nehu Pánovu nesmrteľní a neporušiteľní na tele a na duchu.
Pre toto jedno sa vyhľadáva a náležite prosí aj o ostatné. Kto bude toto mať, bude mať všetko, čo chce,
a nebude tam chcieť, lebo tam ani nebude môcť mať nič neprístojné.
|
|
(Ep. 130, 14, 25-26: CSEL 44, 68-71)
Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba
Možno, že sa ešte opýtaš, prečo Apoštol hovorí: „Nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba,“ lebo vonkoncom
nemožno predpokladať, že by on alebo tí, ktorým to hovoril, nepoznali modlitbu Pána.
|
|
(Ep. 130, 12, 22 – 13, 24: CSEL 44, 65-68)
Nenájdeš nič, čo by neobsahovala modlitba Pána
Kto hovorí napríklad: „Osláv sa vo všetkých národoch, ako si oslávený v
nás,“ a: „Nech sa ukáže, že tvoji proroci sú hodnoverní,“ čo iné
hovorí, ako: „Posväť sa meno tvoje“?
Kto hovorí: „Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení,“ čo iné hovorí, ako: „Príď kráľovstvo tvoje“?
|
|
(Ep. 130, 11, 21 – 12, 22: CSEL 44, 63-64)
O modlitbe Pána
My potrebujeme slová, aby sme si pripomínali a vedeli, o čo prosíme, teda nemyslime si, že na to, aby sme nimi Pána poučovali
alebo obmäkčovali.
Keď teda hovoríme: „Posväť sa meno tvoje,“ upozorňujeme sa, že máme túžiť po tom, aby jeho meno, ktoré je vždy sväté, mali
aj ľudia za sväté, čiže aby ho nepotupovali, čo však neosoží Bohu, lež ľuďom.
|
|
(Ep. 130, 9, 18 – 10, 20: CSEL 44, 60-63)
V určité hodiny sa sústreďme na modlitbu
Stále túžme po blaženom živote a ustavične oň prosme Pána Boha. A preto v určité hodiny odvracajme myseľ
od ostatných starostí a prác, ktoré istým spôsobom túto službu zoslabujú, a sústreďme sa na modlitbu.
Slovami modlitby si pripomíname, čo túžime dosiahnuť, aby to, čo začalo vlažnieť, nevychladlo úplne a celkom
nevyhaslo, ak to nebudeme častejšie rozdúchavať.
|
|
(Ep. 130, 8, 15. 17 – 9, 18: CSEL 44, 56-57. 59-60)
Modlitbami sa má cvičiť naša túžba
Prečo sa rozptyľujeme mnohými vecami a hľadáme, čo by sme sa mali modliť, v obave, aby sme sa azda nemodlili,
ako netreba? Prečo radšej nehovoríme so žalmistom: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať
v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“? Tam totiž
nevznikajú všetky dni tak, že prichádzajú a odchádzajú, ani začiatok jedného nie je koncom druhého.
Všetky sú naraz a bez konca tam, kde nemá koniec ani sám život, ktorému tie dni patria.
|
|
(Tract. 26, 4-6: CCL 36, 261-263)
Hľa, ja vyslobodím svoj ľud
„Nik nepríde ku mne, iba ten, koho pritiahne Otec.“ Ale nemysli si, že ťa bude ťahať nasilu.
Ducha priťahuje aj láska. Ani sa nemusíme báť, že nás hádam ľudia, ktorí vážia slová
a sú veľmi ďaleko od chápania Božích vecí, chytia na tomto evanjeliovom slove Svätého
písma a povedia nám: „Ako verím dobrovoľne, keď som priťahovaný?“ Ja na to odpoviem:
„Nielen vôľa, aj rozkoš ťa priťahuje.“
|
|
(Sermo 329, 1-2: PL 38, 1454-1455)
Vzácna smrť mučeníkov bola zaplatená Kristovou smrťou
Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my
na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame: „V Pánových
očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Keď má veľkú cenu v našich
očiach, má ju aj v očiach toho, pre meno ktorého ju podstúpili.
|
|
(Sermo 46, 29-30: CCL 41, 555-557)
Všetci dobrí pastieri sú v jednom pastierovi
Kristus ťa teda pasie spravodlivo, rozlišuje svoje ovce od oviec, ktoré nie sú jeho. Hovorí: „Moje ovce počúvajú
môj hlas a idú za mnou.“
Tu nachádzam všetkých dobrých pastierov v jednom pastierovi. Lebo nechýbajú dobrí pastieri, ale sú v jednom.
Veľa je tých, čo sú rozdelení. Tu sa hovorí o jednom, lebo sa odporúča jednota. Teda ani teraz sa v skutočnosti
nemlčí o pastieroch a nehovorí sa o pastierovi preto, že by Pán nenašiel nikoho, komu by zveril svoje ovce.
Ale vtedy ich zveril preto, že našiel Petra. A iba v samom Petrovi odporúčal jednotu.
|
|
(Sermo 46, 24-25. 27: CCL 41, 551-553)
Na dobrú pastvu budem vodiť svoje ovce
„Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín a privediem ich do vlasti. A budem ich pásť na izraelských
vrchoch.“ Ustanovil izraelské vrchy, čiže pôvodcov Svätého písma. Tam sa paste, aby ste sa pásli bezpečne.
Všetko, čo odtiaľ počujete, nech vám chutí. Čo je odinakiaľ, vypľujte. Aby ste nezablúdili v hmle, počúvajte hlas
pastiera. Zhromaždite sa na vrchoch Svätého písma. Tam je potešenie vášho srdca, tam nie je nič jedovaté, nič
cudzie, tam je bohatá pastva. Príďte iba vy zdravé, zdravé sa paste na izraelských vrchoch.
|
|
|
Sv. Augustín 
