PONDELOK
V škole nás učili, že tradície si máme chrániť. Preto až ráno sa budem baliť.
Ráno mi mozog vraví „už by si mal do ruksaka hustiť“ no posteľ ma nechce pustiť.
Tradícia sa opakuje, máme to samé, s Giuzzepem zas meškáme.
Ale figu! Ideme práve načas, veď pútnici len začínajú kráčať.
Na púti sme tu všetci bratia v duchu, no mám takú čudnú predtuchu,
že dvaja chlapci ani omylom. Oni sú tu bratia s mobilom.
Cestou napadol Adam Katku zozadu, vraj „delfín, chytaj návnadu.“
Ale veď to nie je návnada iba uzlík z lanka a pred nami už nestojí Katka ale cigánka.
Asfalt už skončil, bude už len blato a šťavnatá cesta, niet na nej suchého miesta.
Juraj je diplomat od päty až po hlavy „teraz bude ticho“ vraví aby opatril ľud reptavý.
Tak vám poviem….
či chlpaté, či kučeravé, smradľavé, či tie čo používajú voňavečky, všetci sme tu Božie ovečky.
Len Adam je mimo, do boku, ku plotu vedie jeho chôdza. Adam! To nie je ovca ale koza.
V kostolíku krásny žalmík, disko, Duch svätý vanie no treba sa ponáhľať na večeranie.
…s chlapcami rozmýšľame že budeme spať vonku.
Hustá, pokosená tráva, žiadna hlina. Pri kostole dokonca aj latrína.
Ale tak mi vyšlo z hlavy že minule tu boli vandali, nie žeby sme sa báli,
Veď všetci chlapci tu máme bujne svaly. Ide iba o to aby sme sa dobre vyspali,
Len neviem čo na to Juraj vraví :O …. dobre, presunieme sa do sály.
UTOROK
Otvorím oči a Dominik hlási „zabite ma už som v pasci“
Nie si v pasci ale vo spacáku. Daj si horalku ty lajdáku.
Po raňajkách je to pravda holá, presúvame sa do kostola.
Na prednáške nám Giuzzepe film Hobbit zapne, no vidíme len biely film na bielom plátne.
A pre dajaké ďalšie, menšie vady, technický tím je povýšený na hajzelbaby.
Na ceste smerom do Slivníka stala sa udalosť veliká. Možno to má vo zvyku,
možno len na púti tohto roku dáva si Lucka breakdance v potoku.
Neviem, asi kvôli odpisom alebo väčšiemu zisku, postavili zastávku vzadu pri hnoji na ihrisku.
My doma máme pri zastávke kvietky, no tu majú v zastávke len kohúta a jeho sliepky.
Pri kostolíku po skupinkách a oddychu zahnali sme svoj hriech a pýchu.
No ešte predtým, nám Lili na svojej krásnej tvári, ukázala čo je hriech špinavý
A hoc by som sa mal prepadnúť pod čiernu zem Baldovskú už do úst nevezmem.
Po omši s novokňazom a po kvalitnom programe už sa teším ako sa do spacáku dáme.
Nie som škodoradostný a nechcem sa posmievať
Ale dievčatá my už nemusíme pochodovať, my tu budeme spať.
V kuchynke si dáme druhú, tretiu večeru a do spacáku sa vopcháme …tak veru!
STREDA
Juraj vraví „dobru noc pútnici“ Svetlo zhaslo ale počkať veď stále je jasno.
Ach tá sviňa lampa na ulici.
Zobral som stôl tamten zozadu, prevrátil som ho na bok a spravil barikádu.
Bola to clona nádherná a v tom zhasla, tá sviňa zákerná.
…potom sa to stalo znova, zase. Spustil sa na nás sršeň kamikadze.
Našťastie Dominik je pohotovým mužom. Spí so šľapkou pod vankúšom.
Sršeň bol smrteľne ranený a Matej bol zachránený. Teda aspoň do rána,
Kým ho neštipla do zadku osa prefíkaná.
Na prednáške sa do toho technický tím pustil zase horlivo.
Obraz a zvuk už bol dobrý len trochu nakrivo. Možno to tak malo byť,
možno sa to malo dotknúť témy, veď Augustín bol tiež obrátený.
Po putovaní bude sprcha, krása. Veď po troch dňoch už smrdím ako prasa.
Len to prešibané pokolenie ženského rodu! Nenápadne nás vyhnali hrať futbal a
nechali nám ľadovú vodu…
V Osikove to už majú asi generačne dané, chlapci sedia napravo,
dievčatká na ľavej strane. Technický tím si vzal úvahu lásky a zblíženia ako poslanie.
Vyplašil dievčatka ku chlapcom so slovami „tu spievame“
Počas adorky sa z nás stali misionári radosti a nie len z nás ale aj z domácich a ich hostí..
Po adorke, plní radosti, sme zaspali ako lane. Chrápoši našťastie spali izolovane.
Na záver tu mám jedno prianie, od Anjelička poslanie. Pozval si ma na pomoc
a praje sestričke Stanke dobrú noc.
PIATOK
Bude náročná, blatistá cesta Juraj vraví, kto môže nech si pevnú obuv na nohách spraví.
No skúsenosť bola zase iná, miestami lajno, inak pomerne suchá hlina.
Po žltých značkách vedie naša trasa ale časom je tu rázcestie a dve značky, no krása.
Našťastie Angelo objasnil záhadu a zachránil nás dneska. „naša značka je žltý kríž,
To druhé je Jakubova freska“
Prejdeme po pár kopčekoch a už sme v doline. Prekročíme rieku a už sme v dedine.
Každý vie že do baru sa nesmie chodiť. Púť je zároveň duchovná obnova.
Ako to však vyriešiť keď krčma a sála je jedná budova ?
Kuchárska čata našťastie chápe zložitosť tejto tematiky. Preto rozšírila svoje styky
a na obed máme barové poháriky.
ZDIELANIE
Všetkým sa nám páčilo všetko čo Milan na prednáške povedal a vykonal.
Každý z nás má nejakú skúšku, ktorá ho skúša a potom tú skúsenosť zo
skúšky skúmame a hodnotíme
Hodnotenie skúšky skúmavo uskutočňujeme súkromné alebo niekedy
aj pomocou skúsených skúmavých priateľov a duchovných.
Samozrejme pomocou získaných skúseností zo skúšok sa skúšame posúvať
skúmavo ďalej.
Takto sa stávame skúsenými sebavedomými Kresťanmi, skúmajúcimi ako
byť príkladom, vzorom a podporou pre neskúsené skúšajúce subjekty.
