Otvorenie_aug_klasotra_14_11_2011_30

Pozývame všetkých študentov, stredoškolákov a vysokoškolákov, na “Nádvorie hľadajúcich” do kláštora sv. Augustína. Túto stredu sa zaoberať témou Božieho slova a jeho sily! Príd´te na zaujímavú prednášku a diskusiu. Prednáša o. Milan Hermanovský.

Stretávame sa každú stredu od 18:00 do cca 21:30. Prednáška začne po občerstvení o 19:00.

Tešíme sa na vás.

Bratia augustiniáni

Mission of the Joy 2014

 

PONDELOK
V škole nás učili, že tradície si máme chrániť. Preto až ráno sa budem baliť.
Ráno mi mozog vraví „už by si mal do ruksaka hustiť“ no posteľ ma nechce pustiť.
Tradícia sa opakuje, máme to samé, s Giuzzepem zas meškáme.
Ale figu! Ideme práve načas, veď pútnici len začínajú kráčať.
Na púti sme tu všetci bratia v duchu, no mám takú čudnú predtuchu,
že dvaja chlapci ani omylom. Oni sú tu bratia s mobilom.
Cestou napadol Adam Katku zozadu, vraj „delfín, chytaj návnadu.“
Ale veď to nie je návnada iba uzlík z lanka a pred nami už nestojí Katka ale cigánka.
Asfalt už skončil, bude už len blato a šťavnatá cesta, niet na nej suchého miesta.
Juraj je diplomat od päty až po hlavy „teraz bude ticho“ vraví aby opatril ľud reptavý.
Tak vám poviem….
či chlpaté, či kučeravé, smradľavé, či tie čo používajú voňavečky, všetci sme tu Božie ovečky.
Len Adam je mimo, do boku, ku plotu vedie jeho chôdza. Adam! To nie je ovca ale koza.
V kostolíku krásny žalmík, disko, Duch svätý vanie no treba sa ponáhľať na večeranie.
…s chlapcami rozmýšľame že budeme spať vonku.
Hustá, pokosená tráva, žiadna hlina. Pri kostole dokonca aj latrína.
Ale tak mi vyšlo z hlavy že minule tu boli vandali, nie žeby sme sa báli,
Veď všetci chlapci tu máme bujne svaly. Ide iba o to aby sme sa dobre vyspali,
Len neviem čo na to Juraj vraví :O …. dobre, presunieme sa do sály.
UTOROK
Otvorím oči a Dominik hlási „zabite ma už som v pasci“
Nie si v pasci ale vo spacáku. Daj si horalku ty lajdáku.
Po raňajkách je to pravda holá, presúvame sa do kostola.
Na prednáške nám Giuzzepe film Hobbit zapne, no vidíme len biely film na bielom plátne.
A pre dajaké ďalšie, menšie vady, technický tím je povýšený na hajzelbaby.
Na ceste smerom do Slivníka stala sa udalosť veliká. Možno to má vo zvyku,
možno len na púti tohto roku dáva si Lucka breakdance v potoku.
Neviem, asi kvôli odpisom alebo väčšiemu zisku, postavili zastávku vzadu pri hnoji na ihrisku.
My doma máme pri zastávke kvietky, no tu majú v zastávke len kohúta a jeho sliepky.
Pri kostolíku po skupinkách a oddychu zahnali sme svoj hriech a pýchu.
No ešte predtým, nám Lili na svojej krásnej tvári, ukázala čo je hriech špinavý
A hoc by som sa mal prepadnúť pod čiernu zem Baldovskú už do úst nevezmem.
Po omši s novokňazom a po kvalitnom programe už sa teším ako sa do spacáku dáme.
Nie som škodoradostný a nechcem sa posmievať
Ale dievčatá my už nemusíme pochodovať, my tu budeme spať.
V kuchynke si dáme druhú, tretiu večeru a do spacáku sa vopcháme …tak veru!
STREDA
Juraj vraví „dobru noc pútnici“ Svetlo zhaslo ale počkať veď stále je jasno.
Ach tá sviňa lampa na ulici.
Zobral som stôl tamten zozadu, prevrátil som ho na bok a spravil barikádu.
Bola to clona nádherná a v tom zhasla, tá sviňa zákerná.
…potom sa to stalo znova, zase. Spustil sa na nás sršeň kamikadze.
Našťastie Dominik je pohotovým mužom. Spí so šľapkou pod vankúšom.
Sršeň bol smrteľne ranený a Matej bol zachránený. Teda aspoň do rána,
Kým ho neštipla do zadku osa prefíkaná.
Na prednáške sa do toho technický tím pustil zase horlivo.
Obraz a zvuk už bol dobrý len trochu nakrivo. Možno to tak malo byť,
možno sa to malo dotknúť témy, veď Augustín bol tiež obrátený.
Po putovaní bude sprcha, krása. Veď po troch dňoch už smrdím ako prasa.
Len to prešibané pokolenie ženského rodu! Nenápadne nás vyhnali hrať futbal a
nechali nám ľadovú vodu…
V Osikove to už majú asi generačne dané, chlapci sedia napravo,
dievčatká na ľavej strane. Technický tím si vzal úvahu lásky a zblíženia ako poslanie.
Vyplašil dievčatka ku chlapcom so slovami „tu spievame“
Počas adorky sa z nás stali misionári radosti a nie len z nás ale aj z domácich a ich hostí..
Po adorke, plní radosti, sme zaspali ako lane. Chrápoši našťastie spali izolovane.
Na záver tu mám jedno prianie, od Anjelička poslanie. Pozval si ma na pomoc
a praje sestričke Stanke dobrú noc.

PIATOK
Bude náročná, blatistá cesta Juraj vraví, kto môže nech si pevnú obuv na nohách spraví.
No skúsenosť bola zase iná, miestami lajno, inak pomerne suchá hlina.
Po žltých značkách vedie naša trasa ale časom je tu rázcestie a dve značky, no krása.
Našťastie Angelo objasnil záhadu a zachránil nás dneska. „naša značka je žltý kríž,
To druhé je Jakubova freska“
Prejdeme po pár kopčekoch a už sme v doline. Prekročíme rieku a už sme v dedine.
Každý vie že do baru sa nesmie chodiť. Púť je zároveň duchovná obnova.
Ako to však vyriešiť keď krčma a sála je jedná budova ?
Kuchárska čata našťastie chápe zložitosť tejto tematiky. Preto rozšírila svoje styky
a na obed máme barové poháriky.
ZDIELANIE
Všetkým sa nám páčilo všetko čo Milan na prednáške povedal a vykonal.
Každý z nás má nejakú skúšku, ktorá ho skúša a potom tú skúsenosť zo
skúšky skúmame a hodnotíme
Hodnotenie skúšky skúmavo uskutočňujeme súkromné alebo niekedy
aj pomocou skúsených skúmavých priateľov a duchovných.
Samozrejme pomocou získaných skúseností zo skúšok sa skúšame posúvať
skúmavo ďalej.
Takto sa stávame skúsenými sebavedomými Kresťanmi, skúmajúcimi ako
byť príkladom, vzorom a podporou pre neskúsené skúšajúce subjekty.

 

Koľko len radosti sa nám dostalo tento týždeň!
Aj keď zo začiatku som ju nijako nepociťovala, vedela som, že po čase to určite vypukne.

Vždy to tak je, najlepšie príde pred koncom. Aj teraz to tak bolo. Moja radosť vypukla v stredu, keď som bola pomazaná, aby som sa stala nositeľkou radosti. Moje srdce plesalo v radosti a pery sa odmietali prestať usmievať.

Ale tento týždeň mi dal aj niečo iné – dôležitejšie.
Dostalo sa mi poznania, ktoré som potrebovala. Potrebovala som koneput 2014 spevnik foto sumnane pochopiť, že to, čo cítim, nemá nič spoločné s tým, či ma Boh miluje. Už dávno mi vraveli, že On je som mnou vždy, aj vtedy, keď sa cítim sama a nepokojná. Je v mojom srdci doma a ja si to len potrebujem uvedomiť a poriadne zapamätať. To, či je On so mnou nemá nič spoločné s tým, ako sa cítim.

A veľmi Mu ďakujem za to, že témou tohtoročnej púte bola práve Misionári radosti. Presne tieto prednášky som potrebovala počuť. Potrebovala som počuť, že radosť nie je pocit, ale štýl života. Teraz už nikdy nebudem môcť povedať, že necítim radosť. Pretože ja som sa rozhodla cítiť ju a už verím, že mi toto rozhodnutie zostane.

Táto púť, tento týždeň mi vlial veľa nádeje. Nádeje, že radosť s nami môže byť v každej chvíli a že sa nemusím báť, že ju stratím ani vtedy, keď moje oči budú plakať. Boh je radosť a On je so mnou vždy.

Teda aj radosť so mnou bude stále.

Lýdia Viktorová

Pozývame chlapcov od 10-13 rokov na náš tábor Kamarát 2014.

Poloha tábora bude: Sveržov pri Bardejove

Kedy: 28. júl – 1. august (pondelok o 8:00 stretnutie v Košiciach, odkiaľ pôjdeme spoločne do miesta tábora / piatok 17:00 sa vrátime do Košíc)

Cena: 57 Euro

Kto: Chlapci

Čo: turistika, kone, olympijské športy, futbal, florbal, púť, kultúra a história, modlitby, sv. omše, voda

Organizátor: Rehoľa sv. Augustína na Slovensku – Augustiniáni so skúsenými animátormi

Kontakt: P. Juraj Pigula 055-6333654, augustiniani@gmail.com

plagat tabor final

Milí priatelia,

pozývame vás na 23. pešiu púť Prešov – Gaboltov.

Je to duchovná obnova plná prednášok, modlitieb, zábavy a spevu! Denne putujeme 10-12 km.

Téma púte: The mission of the joy! alebo ako sa stať nostiteľmi radosti!

Prihlasovanie a info na augustiniani@gmail.com

Telefónny kontakt na kláštor sv. Augustína 055-6333654.

plagat Gaboltov 2014

 

biblika_250

biblika_250Prvý ročník jedinečnej ankety, v ktorej si kresťania zvolia kráľovnú kníh, bude prebiehať počas mája 2014 na stránke Biblika.sk.

Anketa má za cieľ reflektovať aktuálnu ponuku kresťanských kníh a predstaviť ju čitateľom so zreteľom na ich potreby. Ukázať, akým smerom ísť pri výbere dobrej literatúry. “Ľudia stále radi čítajú, chceme im ukázať, ktoré knihy zaujali ostatných čitateľov v roku 2013 a dať im možnosť sa popri tom zabaviť”, hovorí Jozef Ring, konateľ spoločnosti WEBRING MEDIA s.r.o, ktorá anketu organizuje.

Biblika.sk vzniká ako reakcia na množstvo kníh, ktoré na slovenskom trhu vychádzajú. “Je našou povinnosťou zviditeľniť knihy, o ktorých si myslíme, že sú vhodné k duchovnému rastu a rozvoju osobnosti kresťana”, dopĺňa Jozef Ring.

Hlasovanie v tomto štartovacom ročníku ankety Biblika.sk bude prebiehať počas mesiaca máj 2014 a každý, kto sa do ankety zapojí, bude automaticky zaradený do zlosovania. Traja z účastníkov ankety vyhrajú nákupné poukážky na tovar podľa vlastného výberu v celkovej hodnote 100 €.

O víťazovi v ankete Biblika.sk sa rozhodne na začiatku júna a zároveň budú vyžrebovaní traja výhercovia, ktorým budú odovzdané výherné poukážky. Ceny do ankety venovalo kresťanské kníhkupectvo Zachej.sk.

 

Vážené dámy a vážení páni,

s ľútosťou vám oznamujem, že púť do Lúrd naplánovaná od 7. júna 2014 sa neuskutoční.
Dôvodom je nedosiahnutá ani polovica účastníkov z plného počtu 50, ku dnešnému dňu. Je mi to fakt ľúto aj preto, lebo ma to stálo veľa času a námahy vybaviť všetko vopred.

Rozhodol som sa však neriskovať ďalej, pretože mnoho ľudí uprednostnilo pochopiteľne Rím a svätorečenie pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII.. Pravdepodobne som urobil chybu s načasovaním veľmi blízko tejto svetovej udalosti. Myslím si, že už asi ťažko dosiahneme do pár týždňov kvótu, ktorá by nám umožnila ísť na cesty.

Peniaze vám vyplatíme v týchto dňoch spätne. Komu by náhodou nedošli do 15. mája, nech mi zavolá a napíše email. Dúfam, však, že všetko prebehne v poriadku a včas.

Ponuka s augustiniánmi na september: Kto by mal záujem o púť do Cascie k sv. Rite (320 Euro) a Toskánska, môže mi to prípadne napísať. Bude v dňoch 30. august – 6. september 2014, je to aj s pobytom pri mori. Táto púť sa uskutoční, lebo už má nadpolovičnú účasť potvrdenú už teraz. Ak máte záujem, píšte pátrovi Angelovi, alemme@agostiniani.it

Ja sprevádzam jednu púť učiteľov do Pavie a Milána (po stopách sv. Augustína, sv. Ambróza a kresťanskej kultúry) v dňoch 7 (večer odchod) – 11 mája 2014 (suma 250 Euro), je to z Bratislavy. Ešte je tam zopár voľných miest. Kto by mal záujem, môže ma kontaktovať.

Ospravedlňujem sa ešte raz a verím, že napriek neúspechu tejto púte, nestratíme vašu dôveru.

P. Juraj Pigula, Rehoľa sv. Augustína
augustiniani@gmail.com
055-6333654

 Rodinná atmosféra pokoja

Rita, prvorodená dcéra Antónia a Amaty Lotti, sa narodila v roku 1371 v Roccaporene, asi päť kilometrov od mestečka Cascie. Lottiovci boli roľníckou rodinou a viedli slušný a pokojný spôsob života, nakoľko obrábali svoj vlastný pozemok. Vykonávali aj dôležitú úlohu sprostredkovateľov mieru. Zvyčajne na to poslanie boli vybraní jednoduchí občania, zvyčajne starší, ale vážení pre mravnosť, čestnosť a nezávislosť od rôznych politických strán. Boli to „mudrci“, na ktorých sa obracali v prípade rozporov a konfliktov jednotliví obyvatelia, či rodiny. Cascia, podobne ako iné mestá a obce Talianska v štrnástom storočí, trpela kvôli bojom politickej povahy a rozdielmi sociálneho charakteru. Boli tu časté zrážky medzi politickými stranami, medzi súperiacim rodinami, medzi rôznymi sociálnymi kategóriami a triedami. Dôsledkom týchto zápasov boli zrážky, spory, násilie a dokonca i vraždy. Sprostredkovatelia zmieru sa snažili priviesť obe strany k dohode prv, než by spory prerástli do vzájomnej pomsty bez konca.

kláštor kde žila sv. Rita

Manželstvo s Pavlom

Už starší rodičia chceli dievčaťu zabezpečiť budúcnosť a domov, preto ju presvedčili ku skorému zasnúbeniu, po ktorom o dva roky nasledovalo manželstvo. Jej manžel, Pavol bol vojakom a velil posádke na Collegiacone, v blízkosti Roccaporeny. Bol mladý a pekný i smelý, nechýbala mu výchova. Bol však aj impulzívny až cholerický, či už medzi vojakmi, v dišputách s protivníkmi, ale tiež doma, s mladou ženou. Dary, ktoré Rita zdedila po rodičoch a ktoré dokázala zušľachtiť životom modlitby, skromnosťou a schopnosťou uzmieriť, jej pomáhali prekonávať aj ťažšie chvíle v manželstve. S pokornou a tichou ochotou, s trpezlivosťou a láskavosťou sa jej krok za krokom podarilo žiť s ním v radosti a pokoji. Na druhej strane Pavlovi nechýbala náboženská výchova, a aj to prispelo, že v ňom vzrástla tá ľudská citlivosť, ktorá mu dovtedy chýbala.

 

Svätosť v rodine

Výchova charakteru, aj vnútri manželstva, je umením, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, pevnosť, pokoru, námahu a čas. Ubehlo tak veľa rokov a medzi Pavlom a Ritou zavládla istá harmónia. K láske a jednote manželov sa pripojila radosť z narodenia detí. Tradícia nám hovorí, že to boli dvojčatá chlapci, ktorí boli pokrstení menom Gian Giacomo a Paolo Maria.

 

Život mladej manželky a matky bol plný drobných vecí všedných dní. Ale bol to aj život, ako hovoria svedectvá, pretkaný modlitbou. Rita si uctievala najmä Máriu a svätých Jána Krstiteľa, Augustína a Mikuláša z Tolentína. Nikdy nevynechala plnenie povinností kresťanského života, pôstov predpísaných cirkvou, almužien. Zaiste jej spiritualita nebola mníšska, a to ani nemohlo byť inak, pretože čas musela venovať viac udržiavaniu poriadku v domácnosti než prejavom zbožnosti, viac príprave jedla pre deti a manžela, ako eucharistickej úcte, viac starostlivosti o rodičov, než uctievaniu svätých. Ale práve vernosť tomuto každodennému životu bola jej modlitbou, posvätením pre ňu i pre jej drahých, zasvätením sa Pánovi.

 

Strata manžela a odpustenie

 Nevie sa s istotou ako sa to stalo, ale jedného večera, keď sa Pavol vracal domov, ho napadlo niekoľko mužov, ktorí ho dobodali na smrť v blízkosti strážnej veže v Collegiacone. Nakoľko sa zdá, úloha vrahov bola o to ľahšia, že Pavol nenosil so sebou zbrane. Ako rozprávajú svedectvá, Rita ho presvedčila o tom, aby sa zriekol zbraní pre lásku k pokoju.

 

Bolesť zo straty Pavla bola veľmi veľká, ako aj spôsob, ktorým ho stratila. Po čase zármutku a skľúčenosti, Rita musela myslieť na budúcnosť svojej rodiny, ktorá musela zaujať postoj ku Pavlovým vrahom. Títo neboli nikdy odhalení a odsúdení, i keď v mestečku sa objavili hlasy a podozrenia, ktoré už dávali presné meno predpokladaným vinníkom. V dôsledku toho Pavlova rodina prechovávala túžbu po pomste. Príbuzní pobádali k zásahu proti vrahom aj dorastajúcich synov Rity.

 

Rita zaiste veľa trpela pre manželovu smrť a pociťovala v sebe hnev i rozhorčenie pre spáchanú nespravodlivosť, ale potom spontánne a odvážne odpustila. Nielen to, ale nasledujúc príklad svojich rodičov, ktorí boli po dlhé roky sprostredkovateľmi zmierenia, snažila sa o prenesenie pokoja a odpustenia aj na svojich príbuzných.

 

Vdova bez detí

Pre tajomné plány Prozreteľnosti, hrozná nemoc, asi mor, odňala materskému citu Rity oboch jej drahých synov. Prežívala srdcervúcu bolesť, utrpenie, ktoré sa viackrát zdalo, že už prepukne v protestný výkrik, kým sa utíšilo v dôvernom odovzdaní sa Bohu. Rita zostala sama. Ostávajú jej len manželovi príbuzní, ktorí však ešte v sebe prechovávajú nevraživosť a túžbu po pomste, do takej miery, že Ritu a jej snahy zmierenia podozrievajú.

 

Zasvätenie Bohu

Po smrti svojich synov sa Rita ako štyridsaťročná domnieva, že môže ešte  dobre využiť svoj život v službe lásky. Jej žiadosť o vstup do komunity augustiniánok v Casci bola odmietnutá. Pravdepodobne Rite nevyhoveli, lebo bola vdovou po zavraždenom. Keby ju boli prijali, kláštor by sa bol mohol stať predmetom pomsty a mohol byť zatiahnutý do sporov. Mníšky považovali za vhodné čakať až kým sa neutíšia nevraživosti a nezmieria sa obe strany. A skutočne Rita nakoniec dokázala „nemožné“  a Boží pokoj a zmierenie nastali medzi rodinami. Následne umožnili Rite vstúpiť do kláštora sv. Magdalény.

 

Blízka chudobným a trpiacim

Sestra Rita bola veľmi známa v mestečku Casci, možno preto, že bola protagonistkou dramatického rodinného osudu o ktorom všetci hovorili, alebo preto, že ešte ako manželka a matka sa vyznačovala svojou starostlivosťou v poskytovaní pomoci chudobným a trpiacim. V týchto charitatívnych činnostiach mohla pokračovať, a to ešte horlivejšie ako rehoľná sestra. Regula augustiniánok, aj keď bola prísna, nevyžadovala vtedy klauzúru. Preto Rita so svojimi sestrami mohla navštevovať domy starých, chorých, chudobných a prinášať im jedlo, šatstvo, potrebnú pomoc a potechu.

 

Stigmatizácia

Bol Veľký piatok roku 1432 a Rita prišla so svojimi sestrami na liturgickú oslavu smrti a pochovania nášho Pána. Brat Giacomo della Marca komentoval sedem Kristových slov na kríži a vzbudil živé dojatie v srdciach poslucháčov. Keď sa hlboko oslovená Rita vrátila do kláštora, utiahla sa do svojej cely a modlila sa pred krížom, lúč zo svätej koruny prenikol jej telo a zanechal jej krvácajúcu ranu na čele.  Nasledujúce ráno sestry našli Ritu v extáze pred krížom a s údivom i úžasom hľadeli na jej čelo poznačené Pánovým utrpením.

Rita vitraz

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Samota a utrpenie

Rana Rity, okrem toho, že bola veľmi bolestivá, nehojila sa. Čoskoro sa preto zapálila a šíril sa z nej zápach, ktorý vyvolával pochopiteľné znechutenie tým, ktorí boli v jej blízkosti. A tak Rita, spolu s fyzickou bolesťou musela znášať bolesť osamotenosti. Predtým sa venovala s ďalšími rehoľníčkami charitatívnej činnosti, teraz jej prínos spočíval len v modlitbe a znášaní bolestí. Utrpenie trvalo dlhý čas, pätnásť rokov, až po jej smrť, no jeho dobročinný účinok pocítili vo svojich biedach najprv miestni a ešte v dnešných časoch ho pociťujú jej nespočetní ctitelia po celom svete.

 

V poslednej časti svojho pozemského života bola Rita pripútaná na lôžko počas štyroch dlhých rokov. Utrpenie spolu s modlitbou bolo privilegovaným spôsobom, ktorý bol udelený Rite, aby žila v spoločenstve s Ježišom. Ba dokonca možno povedať, že práve v tejto skúsenosti bolesti sa prejavuje svätosť Rity. Ona bola naozaj „alter Christus“, teda druhý Kristus, jeho dokonalá učeníčka. Začala sa pozerať na svet pohľadom Ukrižovaného.

 

Božie nežnosti

Jedného dňa, uprostred zimy, na záver návštevy, sa príbuzná spýtala chorej Rity, či by mohla pre ňu niečo urobiť. Rita ju poprosila o ružu a dve figy z jej záhrady v Roccaporene. Žena si myslela, že jej príbuzná blúzni, a vrátila sa domov. Veľký bol jej úžas, keď našla skutočne vykvitnutú ružu a na figovníku dva zrelé plody. Plná údivu pozbierala kvet a dve figy a hneď ich odniesla umierajúcej. To boli pre Ritu nádherné znaky Božej nežnosti a lásky v jej utrpení.

 

Svätá v nemožných prípadoch

Rita zomiera v roku 1447. Chýr o jej svätosti sa už rozšíril po celej Casci: žena zasiahnutá takým veľkým rodinným nešťastím, ktorá videla zomierať svojho manžela i deti a bola schopná odpustiť vrahom; ktorá zmierila toľko osôb; ktorá prv, než dostala tŕň, každodenne vychádzala z kláštora, aby šla potešiť a povzbudiť zarmútených, ošetrovať chorých a núdznych; stigmatizovaná, mystička, sestra, ktorá sa rozprávala s Bohom a milovala chudobných; Rita, ktorá ležala na lôžku bolesti, Rita zomrela.

 

slávnosť sv. Rity v Casci

 

 

 

 

 

 

 

Bola noc 22. mája a už niekoľko hodín po smrti sa udiali početné zázraky a uzdravenia v meste. Rita bola uložená do skromnej truhly a kláštor Sv. Márie Magdalény sa hneď po pohrebných obradoch stal cieľom nepretržitého putovania veriacich.

Počas rokov jej chýr svätosti stále rástol a Rita bola vyhlásená najprv za blahoslavenú v roku 1628 a potom za svätú v roku 1900. Dnes prichádzajú do Cascie veriaci z celého sveta, a „svätá v nemožných prípadoch“, je naďalej tešiteľkou, ktorá zmierňuje tie najbolestnejšie a skryté rany, je ochrankyňou, ktorá vyprosuje u Ježiša mimoriadne milosti.

© Juraj Pigula OSA