·  

Dátum a čas

Ostaňte zjednotený s Kristovým krížom!

Ako veľmi by som chcel bratia, aby sa vám zapísala táto pravda do srdca! Ak chcete žiť autentické kresťanstvo, hlboko priľnite ku Kristovi v tom, čím sa on stal pre nás, aby ste tak mohli dôjsť k nemu v tom, čím je, a vždy bol. Preto prišiel k nám, aby sa stal pre nás človekom, až na kríž. Stal sa človekom pre nás, aby tak mohol niesť slabých cez more tohto sveta, aby dosiahli domovinu, kde už nebudú potrebovať tú loď, lebo už viac nebude treba prekonávať more. Je lepšie, nevidieť mysľou, kým on je, ale ostať zjednotení s Kristovým krížom, než vidieť božstvo Slova, ale pohŕdať Kristovým krížom. Najlepšie je, keď sa podarí, ak je to možné, aj vidieť, kam máme ísť, aj sa držať pevne toho, ktorý nesie tých, čo napredujú.

Naozaj boli filozofi tohto sveta, ktorí sa snažili hľadať Stvoriteľa cez stvorenie. Že sa dá nájsť Stvoriteľ cez svoje stvorenia, nám vyslovene hovorí apoštol: Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Nehovorí, pretože ho nepoznali, ale naopak, že hoci poznali Boha, neoslavovali ho… a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Akým spôsobom sa zatemnilo ich srdce? Hovorí to jasne: Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Uvideli, kam bolo treba ísť, ale nevďační voči tomu, ktorý im doprial to uvidieť, pripísali sebe to, čo uvideli, a spyšnení sa stratili a obrátili

k idolom, vidinám a démonickým kultom, až dosiahli klaňanie sa stvoreniu a opovrhovanie Bohom. Došli k tomu potom, ako už klesli nízko. Bola to pýcha, ktorá ich priviedla k pádu, tá hrdosť, v ktorej sa považovali za múdrych. … Oni dokázali uvidieť, čo je, ale uvideli to zďaleka. Nechceli sa upnúť na pokoru Kristovho kríža, teda na tú loď, ktorá ich mohla bezpečne doviesť k tomu prístavu, ktorý zahliadli. Kríž sa zdal ich očiam bezcenný. Musíš prejsť cez more a pohŕdaš loďou? Pyšná múdrosť! Posmievaš sa ukrižovanému Kristovi, a je to on, ktorého si uvidel zďaleka: Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha. Ale prečo bol ukrižovaný? Pretože ty si potreboval to drevo jeho pokory. Veru si sa tak nafukoval pýchou, a bol si odohnaný ďaleko z domoviny; cesta bola prerušená vlnobitím tohto sveta, a niet iného spôsobu, ako uskutočniť prechod a dosiahnuť domovinu, ako nechať sa niesť drevom. Nevďačnosť! Posmievaš sa tomu, ktorý prišiel, aby ťa tam prepravil. On sám sa stal cestou, cestou cez to more. Preto aj chcel kráčať po mori, aby ti ukázal, že cesta je cez more. Ale ty, ktorý nemôžeš kráčať po mori ako on, nechaj sa previezť tou lodičkou, nechaj sa niesť drevom: Ver v Ukrižovaného a budeš môcť priplávať. Pre teba sa nechal ukrižovať, aby ťa naučil pokore; a aj preto, že keby prišiel, ako Boh, nebol by spoznateľný. Ako teda prišiel? Vo svojej viditeľnej ľudskosti.

(z Komentára na Evanjelium sv. Jána 2,3-4)

Na zamyslenie:

Ver v ukrižovaného, aby sa tvoje viera mohla pozdvihnúť až ku krížu. Neutonieš, ale kríž ťa ponesie.

(z Reči 131,2)

 

(z taliančiny preložil MZ)

vn a 2

Pridať komentár

  • (Nebude zverejnený)